Nový patent automobilky General Motors vyvolal veľký rozruch, pretože by mohol jedného dňa rozhodovať o tom, kedy vodič stratí právo šoférovať. Nie lekár, nie policajt a dokonca ani rodina, ale samotné auto by dokázalo vyhodnotiť, či je jazda za volantom ešte bezpečná. Pre mnohých seniorov je pritom strata vodičského oprávnenia spojená so stratou nezávislosti, a preto sa téma okamžite stala predmetom širokej diskusie.
V dokumentoch, ktoré sa objavili na americkom patentovom úrade koncom augusta, sa opisuje systém schopný sledovať správanie vodiča a priraďovať mu bodové hodnotenie. Ide v podstate o digitálne „odpočítavanie dní“ do vodičského dôchodku.

Senzory a softvér analyzujú reakčný čas, spätnú väzbu pri používaní smeroviek, rešpektovanie značiek aj drobné znaky únavy ako časté žmúrenie. Výsledok sa následne prepracuje do správy, ktorá môže byť priamo zaslaná aj vybranému členovi rodiny. Tí tak dostanú argumenty v podobe faktov a nie vlny emócií, ktoré často brzdia otvorenú debatu.
Technológia namiesto rodinných hádok
Rozhodovanie, či ešte dovoliť staršiemu členovi rodiny sadnúť si za volant, patrí medzi najťažšie témy vo vzťahoch medzi generáciami. V praxi sa situácia často vyhrotí až po nehode alebo probléme na ceste. Nový systém by mohol pôsobiť ako neutrálna autorita. Počítač totiž nezohľadňuje sympatie ani ľútosť, sleduje iba dáta. Navyše dokáže porovnávať jazdné návyky v priebehu času a zistiť, či sa schopnosti zlepšujú alebo degradujú.
Na Slovensku už dnes platí povinnosť pravidelných zdravotných kontrol u vodičov-seniorov, ktoré musia potvrdzovať lekári. Polícia pritom môže takéto doklady kedykoľvek skontrolovať. Otázkou je, či by sa do systému v budúcnosti mohli zaradiť aj technologické záznamy podobné tým, aké navrhuje GM.
Papiera od lekára sa totiž mnohí neobávajú, no tvrdé čísla o reakčných časoch a štýle jazdy sa spochybňujú ťažšie. Práve tu by mohla vzniknúť nová forma argumentácie, ktorá rodinám uľahčí náročné rozhodovanie.
Technológia zatiaľ zostáva iba na úrovni patentu, čo znamená, že do áut sa možno nikdy nedostane. Napriek tomu ukazuje smer, kadiaľ sa vývoj v oblasti bezpečnosti vyvíja.
Otázkou zostáva, ako by verejnosť prijala situáciu, keď vozidlo rozhodne samo, že vodič už nesmie na cestu. Či sa podobná funkcia stane reálnou, ukáže až čas, no je isté, že debata o hranici medzi bezpečnosťou a slobodou sa práve posunula do úplne novej roviny.