Hoci niektorí európski politici, vrátane slovenského premiéra Roberta Fica, nechávajú otvorené dvere pre možný návrat ruského plynu v nádeji na zníženie cien, podľa novej analýzy dvoch popredných expertov je takýto scenár vo veľkom meradle už takmer vylúčený. Dôvodom sú podľa nich zásadné zmeny v infraštruktúre, ekonomike a politickom vnímaní, ktorými európsky trh s plynom prešiel od začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Téme sa venuje portál oPeniazoch.sk.
Zmena “utopených nákladov”
Podľa analýzy, ktorú zverejnili profesori Andreas C. Goldthau a Adnan Vatansever, bola Európa v minulosti na ruskom plyne závislá nielen politicky, ale aj investične. Obrovské a drahé plynovody ako Nord Stream alebo Bratstvo predstavovali takzvané „utopené náklady“ – keďže sa do nich investovali miliardy, existoval obrovský tlak na ich maximálne využívanie. V roku 2021 tak ruský plyn pokrýval až 40 percent spotreby EÚ.
Energetická kríza v roku 2022 však túto dynamiku úplne zmenila. Európa bola nútená investovať miliardy do novej, alternatívnej infraštruktúry, čím vytvorila nové „utopené náklady“. Nemecko v rekordnom čase vybudovalo tri LNG terminály, svoje kapacity rozšírili Poľsko, Taliansko či Grécko a celková kapacita EÚ na dovoz LNG stúpla do roku 2024 o viac ako 30 %. Obchod s plynom sa tak geograficky presunul z východu na západ.
Vznik novej a silnej loby
Tieto masívne investície zároveň vytvorili novú a veľmi silnú skupinu firiem a štátov, ktoré majú priamy záujem na tom, aby sa ruský plyn už nevrátil.
Patria sem prevádzkovatelia nových LNG terminálov, obchodné spoločnosti, ktoré uzavreli nové dlhodobé zmluvy s dodávateľmi z USA, Kataru či Alžírska, a v neposlednom rade aj energeticky náročné firmy, ktoré v reakcii na vysoké ceny investovali miliardy do dekarbonizácie a prechodu na iné zdroje.
Návrat lacného ruského plynu by všetky tieto nové investície a obchodné modely priamo poškodil a znehodnotil. Dá sa preto očakávať, že táto nová loby bude návratu Gazpromu silno politicky brániť.
Plyn už nie je mostom
Posledným dôvodom je zmena vnímania samotného zemného plynu. Kým pred vojnou bol považovaný za „premosťovacie palivo“ na ceste k zelenej energii, jeho zneužitie ako politickej zbrane zo strany Ruska túto predstavu zničilo. Dnes je plyn vnímaný skôr ako „záložné palivo“ a politický aj finančný tlak na prechod na obnoviteľné zdroje sa ešte znásobil. Dlhodobý dopyt po plyne v Európe tak bude pravdepodobne klesať.
Analytici dodávajú, že hoci niektoré krajiny ako Slovensko a Maďarsko si chcú dodávky od Gazpromu udržať, celková nová dynamika trhu je príliš silná. Čím dlhšie bude súčasný stav trvať, tým viac sa nové trasy a záujmy upevnia a pre Rusko bude čoraz ťažšie získať späť svoje významné postavenie na európskom trhu.
Naozaj by pomohlo, keby sa ruský plyn vrátil?
Z dlhodobého geopolitického a bezpečnostného hľadiska je ukončenie závislosti od ruského plynu pre Európu jednoznačne výhodné. Energetická kríza v roku 2022 ukázala, že Rusko neváhalo použiť plyn ako politickú zbraň na vydieranie, destabilizáciu a “trestanie” európskych krajín.
Odstrihnutím sa od tohto zdroja Európska únia získava strategickú autonómiu, znižuje svoju zraniteľnosť a prestáva financovať režim, ktorý vedie agresívnu vojnu na jej hraniciach. Tento krok zároveň núti EÚ k urýchleniu prechodu na obnoviteľné zdroje energie, čo je v súlade s jej dlhodobými klimatickými cieľmi.
Z krátkodobého a strednodobého ekonomického hľadiska je však tento krok extrémne nevýhodný a bolestivý. Ruský plyn dodávaný cez plynovody bol historicky lacný a ľahko dostupný.
Jeho náhrada, najmä skvapalneným zemným plynom (LNG) dovážaným loďami z USA či Kataru, je štrukturálne drahšia a logisticky náročnejšia. Výsledkom sú vyššie ceny energií pre domácnosti a predovšetkým pre priemysel, ktorý tak stráca konkurencieschopnosť voči firmám v Amerike a Ázii, kde sú energie lacnejšie.
Z toho vyplýva, že návrat ruského plynu by pomohol, ale len krátkodobo a iba čisto z ekonomického a cenového hľadiska. Znížil by ceny energií, utlmil by infláciu a pomohol by energeticky náročnému priemyslu opäť sa nadýchnuť.
Z bezpečnostného a strategického hľadiska by to bol však krok späť. Európa by sa opäť stala zraniteľnou a závislou od politických rozhodnutí Kremľa. Zároveň by to, ako bolo spomenuté, znehodnotilo miliardové investície, ktoré už Európa vložila do LNG terminálov a diverzifikácie. Vznikla by nová skupina firiem a štátov, ktoré by takémuto návratu tvrdo oponovali. Návrat k pôvodnému stavu je preto už takmer nemožný.
Slovensko v komplikovanej situácii
Pokiaľ ide o Slovensko, to sa ocitlo v obzvlášť zložitej situácii. Na jednej strane ako člen EÚ a NATO zdieľa strategický záujem na znížení závislosti od Ruska. Na druhej strane, ako malá, priemyselná a vnútrozemská ekonomika, na túto zmenu dopláca vyššou cenou energií a stratou konkurencieschopnosti oveľa viac ako mnohé iné, väčšie a bohatšie krajiny. Práve preto slovenská vláda tak vehementne bojuje za rôzne výnimky a kompenzačné mechanizmy.
