Vlna bankrotov pokračuje na Slovensku aj počas letných mesiacov. Počet pritom medziročne vzrástol až o 112 percent. Tieto údaje poukazujú na fakt, že na slovenských podnikateľov dolieha vplyv konsolidačných opatrení, ale finančné problémy im spôsobujú aj ďalšie faktory.
Ako uvádza spravodajský portál Teraz.sk, štátu zároveň vznikla škoda vo výške 2,8 milióna eura. Bankrotovali menšie aj väčšie firmy.
Vlna bankrotov pokračuje
Bankroty na Slovensku neutíchajú, práve naopak, ich počet medziročne výrazne stúpa. Štatistiky ukazujú, že zbankrotované firmy nedokázali uhrádzať povinné poplatky. Nedoplatky sa vyšplhali na rekordné sumy. Napríklad Sociálnej poisťovni dlžili súhrne 959-tisíc eur. Výrazne menej boli zadĺžení voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tu dosiahla suma výšku 319-tisíc eur. A naopak, najväčšie dlhy vznikali voči Finančnej správe SR, kde sa suma vyšplhala na viac ako 1,53 milióna eur.
Ak by sme porovnali tohtoročný júl s tohtoročným júnom, tak na vzostupe je výraznejšie bankrot podnikateľských subjektov. V júli bolo celkovo vyhlásených 34 konkurzov. Medzimesačný nárast dosiahol 42 percent, nakoľko v júni bolo vyhlásených len 24 konkurzov.
V medziročnom porovnaní sú na tom slovenské firmy a podnikatelia ešte horšie. V porovnaní s júlom 2024 ide až o 112-percentný nárast. Vlani v júli bol počet bankrotov len 16. Údaje vyplývajú z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau.
Najväčší dlžníci voči štátu
Ako sme naznačili, zbankrotované firmy zaťali vysoké sekery nedoplatkov. Štátu kvôli tomu vznikla finančná škoda vo výške 2,81 milióna eur. Najviac firmy dlhovali daniarom a ako priblížil CRIF, najväčší podiel na vysokej sume majú dve konkrétne spoločnosti, ktorým bola povolená reštrukturalizácia.
Podľa dostupných údajov najviac dlhuje bratislavský výkupca a spracovateľ iného ako nebezpečného odpadu Palkov. Druhým najväčším dlžníkom je akciová spoločnosť Kameňolomy a štrkopieskovne (KAS).
Počas tohtoročného júla skrachovalo celkovo 27 eseročiek, štyri akciové spoločnosti, dve jednoduché spoločnosti na akcie a jedno družstvo. Zaujímavosťou je, že skrachoval aj subjekt, ktorý nemal žiadneho zamestnanca. Dvanásť subjektov malo evidovaných od jedného do deviatich zamestnancov, čiže išlo o firmy menšieho rozsahu. Dva subjekty uvádzali desať až 49 zamestnancov a pri 19 firmách nebol počet zamestnancov zistený. Ako dodáva CRIF z pohľadu celku tvorili skoro 56 percent, čo je neobvykle veľa.
Najviac sa krachovalo v Bratislavskom kraji
Finančné problémy zaznamenali podnikateľské subjekty naprieč Slovenskom. Z geografického hľadiska však bolo najviac bankrotov v Bratislavskom kraji (13). Nasledoval Nitriansky kraj (7), potom Žilinský (3), Trnavský (3), Prešovský (3) a Košický kraj (3). Banskobystrický kraj zaznamenal len dva konkurzy a najlepšie bol na tom Trenčiansky kraj, kde nebol vyhlásený žiaden bankrot.
Hlavná analytička spoločnosti CRIF Jana Marková povedala pre TASR: „Finančné problémy postihujú ekonomicky vyspelejší západ Slovenska, ale aj slabší východ. Firmy už naplno pociťujú následky konsolidácie, ale aj globálne vplyvy slabnúcej ekonomiky Európskej únie.“ Záverom CRIF dodáva, že reštrukturalizácia bola povolená celkovo trom slovenským firmám.
