Slovensko, ktorého ekonomický model je postavený na pozícii „montážnej haly Európy“, sa podľa analytikov a pozorných vystavuje veľkej hrozbe. V čase, keď nielen automobilový priemysel čelí novej kríze, klesajú výrobné čísla a politici naprieč celým spektrom neponúkajú žiadny záložný plán, ktorý by krajinu pripravil na budúcnosť po skončení éry masovej výroby áut. Problematike sa venujú Aktuality.sk.
Výroba áut klesá, kríza sa prehlbuje
Dáta z automobilového priemyslu ukazujú varovné signály. Zatiaľ čo v rekordnom roku 2019 sa na Slovensku vyrobilo 1,1 milióna automobilov, v roku 2024 to bolo už len 993-tisíc kusov. Tento pokles pripomína situáciu z čias svetovej hospodárskej krízy, keď v roku 2009 výroba takisto prudko padla z približne 576-tisíc na 460-tisíc vozidiel. Súčasná kríza však nezasahuje len automobilový priemysel.
Zrejme je len otázkou času, kedy sa súčasný model vyčerpá a Slovensko prestane byť montážnou dielňou. Problémom je, že na túto zmenu nie je krajina pripravená.
Chýbajúci „plán B“
Ďalším smutným faktom je, že politické elity naprieč celým spektrom na túto hrozbu nereagujú, a teda neponúkajú akýkoľvek záložný plán, akýsi „plán B“. Politici tak ignorujú kľúčové oblasti, ktoré by mohli otvoriť cestu k uplatneniu ľudí v iných sektoroch:
- Školstvo: Zanedbávanie vzdelávacieho systému bráni tomu, aby Slovensko vychovávalo generáciu schopnú presadiť sa v oblastiach s vyššou pridanou hodnotou, ktoré by mohli nahradiť montážne linky.
- Starostlivosť o krajinu: Rovnako sa ignoruje systematická starostlivosť o krajinu, ktorá by mohla poskytnúť pracovné uplatnenie pre časť ľudí z ohrozeného automobilového priemyslu.
Slovensko vo veľkom ohrození
Bez vízie a alternatívneho plánu Slovensko riskuje, že po konci éry montážnych hál zostane mnoho ľudí bez reálnej perspektívy a bude čeliť vážnym ekonomickým a sociálnym problémom.
Situácia, v ktorej by Slovensko prestalo byť „montážnou halou Európy“ a náš kľúčový automobilový priemysel by zažil výrazný útlm, by pre krajinu znamenala najvážnejšiu ekonomickú a sociálnu krízu od jej vzniku. Dôvodom je hlavne extrémna a v rámci Európy takmer bezprecedentná závislosť našej ekonomiky na tomto jedinom odvetví. Nejde len o hrozbu recesie, ale o riziko kolapsu celého hospodárskeho modelu, na ktorom Slovensko stojí posledných 30 rokov.
Pre slovenskú ekonomiku by to bol zničujúci úder. Automobilový priemysel tvorí približne 13 % nášho HDP, takmer 50 % celkovej priemyselnej výroby a zhruba polovicu všetkého exportu krajiny. Jeho výrazný útlm by okamžite spustil reťazovú reakciu. Nešlo by len o priame prepustenie desaťtisícov ľudí v piatich veľkých automobilkách.
Oveľa väčšia vlna prepúšťania by zasiahla sieť stoviek domácich subdodávateľov, čiže firiem, ktoré vyrábajú všetko od sedadiel a káblových zväzkov až po plastové výlisky a softvér. Následne by kríza zasiahla aj nadväzujúce odvetvia, ako je logistika, doprava a služby. Výsledkom by bol prudký prepad HDP a hlboká hospodárska depresia.
Pre štát by to znamenalo okamžitú a hlbokú krízu verejných financií (ktorú teraz ako-tak rieši konsolidáciou). Na jednej strane by sa zrútili príjmy štátneho rozpočtu – firmy by prestali platiť daň z príjmu, státisíce prepustených ľudí by neplatili dane ani odvody a pre masívny pokles spotreby by sa prepadol aj výber DPH.
Na druhej strane by priam explodovali výdavky štátu, ktorý by musel vyplácať dávky v nezamestnanosti a ďalšie sociálne dávky státisícom nových poberateľov. Rozpočtový deficit by dosiahol neudržateľnú úroveň, čo by pravdepodobne viedlo k dlhovej kríze a strate schopnosti štátu financovať svoje základné funkcie.
A čo ľudia?
Pre občanov by to znamenalo prudký nárast nezamestnanosti, a to najmä v regiónoch, kde sú továrne a ich dodávatelia sústredení, ako je západné a severozápadné Slovensko. S tým by súvisel výrazný pokles životnej úrovne, nárast chudoby a sociálneho napätia.
Neistota by zasiahla aj tých, ktorí by si prácu udržali, keďže by čelili tlaku na znižovanie miezd a strate istôt. Takáto situácia by s vysokou pravdepodobnosťou spustila novú, masívnu vlnu odchodu mladých a kvalifikovaných ľudí do zahraničia v snahe nájsť si uplatnenie, čo by ešte viac prehĺbilo demografickú krízu.
Práve preto je kritika politikov za chýbajúci „plán B“ taká závažná. Bez proaktívnej stratégie na diverzifikáciu ekonomiky, podporu nových odvetví s vysokou pridanou hodnotou a reformu školstva zostáva Slovensko extrémne zraniteľné. Koniec éry „montážnej haly“ by tak nebol postupným prechodom, ale bolestivým ekonomickým šokom s dlhodobými a ničivými následkami pre celú spoločnosť.
