Mzdová medzera, teda rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, zostáva na Slovensku naďalej jednou z najväčších v rámci Európskej únie. Podľa analýzy dát z Eurostatu, na ktorú poukázal analytik finančných trhov XTB Matej Bajzík, zarábajú ženy na Slovensku v priemere o 19 % menej ako muži. Za každé euro zarobené mužom tak žena zarobí len približne 83 centov. Na tieto dáta upozornil denník Teraz.sk.
Patríme medzi najhorších v EÚ
Priemerná hodinová mzda žien je o 16 až 17 percent nižšia ako u mužov, zatiaľ čo priemer EÚ sa pohybuje okolo 12 percent. Podľa Bajzíka sa síce táto mzdová medzera z dlhodobého hľadiska mierne znižuje – ešte v roku 2013 to bolo viac ako 22 % – no tento pokles je extrémne pomalý.
Za viac ako desaťročie sa rozdiel zmenšil len o necelé štyri percentuálne body a v posledných rokoch sa tento pozitívny trend prakticky zastavil. Medzi rokmi 2021 a 2022 sa rozdiel dokonca mierne prehĺbil, čo analytik pripisuje vplyvu pandémie COVID-19, ktorá viac zasiahla sektory s vyšším podielom žien.
Kde je mzdová medzera najväčšia?
Najvýraznejšie platové rozdiely sú v odvetví financií a poisťovníctva, kde ženy zarábajú v priemere až o tretinu menej ako muži. Veľký rozdiel je aj v IT sektore (takmer 30 %) a v priemysle (okolo 25 %).
Paradoxne, vysoký rozdiel (26,4 %) je aj v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti, hoci v tomto sektore tvoria ženy drvivú väčšinu zamestnancov. Dôvodom je podľa analytika to, že muži v týchto odvetviach častejšie zastávajú lepšie platené a riadiace pozície.
Naopak, najnižšie rozdiely sú vo verejnej správe a administratívnych službách, kde sú platy častejšie určované tabuľkami. Bajzík doplnil, že ak sa porovnávajú len rovnaké pozície u rovnakého zamestnávateľa, tzv. upravený rozdiel je nižší, okolo desiatich percent.
Dopad na celý život
Platové rozdiely nemajú len krátkodobý dosah, ale prenášajú sa do celého života a negatívne ovplyvňujú aj výšku dôchodkov. Podľa štatistík poberali v roku 2020 ženy nad 65 rokov v EÚ dôchodky v priemere o 28 % nižšie ako muži.
K mzdovým nerovnostiam prispieva aj niekoľko ďalších faktorov. Ženy odpracujú oveľa viac hodín neplatenej práce v rámci starostlivosti o deti a domácnosť, častejšie pracujú na čiastočný úväzok (28 % žien v EÚ oproti 8 % mužov) a takmer tretina z nich preruší svoju kariéru kvôli rodine, zatiaľ čo u mužov je to len niečo vyše jedného percenta.
Neprehliadnite
Čo stojí za rozdielmi?
Mzdová medzera nie je spôsobená jedným jednoduchým faktorom, ako napríklad priamou diskrimináciou vo forme „dám vám menej peňazí, lebo ste žena“. Ide o hlboko zakorenený a komplexný problém, ktorý je výsledkom súhry štrukturálnych nerovností na trhu práce, dlhodobých spoločenských stereotypov a tradičného rozdelenia úloh v rodine.
Jedným z najsilnejších a najlepšie zdokumentovaných dôvodov je takzvaná „sankcia za materstvo“ (motherhood penalty). Ako ukázali aj vyššie uvedené dáta, sú to práve ženy, ktoré v drvivej väčšine prípadov prerušujú svoju kariéru z dôvodu materskej a rodičovskej dovolenky, ktorá na Slovensku patrí k najdlhším v Európe.
Počas niekoľkoročnej neprítomnosti na trhu práce strácajú kontakt s odvetvím, prichádzajú o príležitosti na povýšenie a profesijný rast a ich zručnosti môžu čiastočne zastarať. Po návrate do práce sa často musia vrátiť na nižšiu pozíciu alebo akceptovať nižší plat, ako mali ich mužskí kolegovia, ktorí medzitým v kariére plynule postupovali. Tento niekoľkoročný výpadok sa následne prenáša do celoživotne nižšieho príjmu a v konečnom dôsledku aj do výrazne nižšieho dôchodku.
V neposlednom rade tu zohrávajú úlohu aj spoločenské a kultúrne stereotypy. Očakávanie, že žena je primárne zodpovedná za starostlivosť o deti a domácnosť, vedie k tomu, že ženy častejšie pracujú na čiastočný úväzok alebo si vyberajú menej časovo náročné, no zároveň horšie platené pozície.
Podľa niektorých analýz sú ženy takisto menej priebojné pri vyjednávaní o plate a často akceptujú prvú ponuku, zatiaľ čo muži si aktívnejšie pýtajú vyššie ohodnotenie.
Mzdová medzera na Slovensku teda nie je primárne o tom, že by zamestnávatelia úmyselne platili ženám za rovnakú prácu menej. Je to výsledok hlboko zakoreneného systému, v ktorom kariérne a životné dráhy žien a mužov vyzerajú odlišne, pričom tie ženské sú systematicky finančne znevýhodňované – od prerušenia kariéry kvôli deťom, cez prácu v podhodnotených sektoroch, až po menšiu šancu dostať sa na vrchol.
