Daňový bonus na dieťa, obľúbený príspevok na podporu rodín, prešiel od januára 2025 viacerými zmenami, ktoré sa výrazne dotýkajú aj živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Upravili sa nielen sumy a vekové hranice, ale zaviedol sa aj nový mechanizmus krátenia pre tých, ktorí zarábajú viac, informuje denník Pravda.
Aká je výška bonusu a kto má nárok?
Nárok na príspevok má živnostník, ktorý dosiahol zdaniteľný príjem z podnikania a zároveň väčšina jeho príjmov (viac ako 50 %) pochádza zo Slovenska. Maximálna výška bonusu v roku 2025 závisí od veku dieťaťa:
- 100 eur mesačne (1 200 eur ročne) na dieťa mladšie ako 15 rokov,
- 50 eur mesačne (600 eur ročne) na dieťa od 15 do 18 rokov. Na deti staršie ako 18 rokov sa už daňový bonus nevzťahuje.
Okrem toho celková suma bonusu, ktorú si môže živnostník uplatniť, závisí aj od výšky jeho základu dane (zisku) a počtu detí.
Krátenie bonusu pri vyšších príjmoch
Najväčšou novinkou od roku 2025 je zavedenie krátenia daňového bonusu pre lepšie zarábajúcich. Ak čiastkový základ dane živnostníka presiahne stanovenú hranicu, ktorá je pre aktuálne obdobie približne 25 740 eur, suma jeho daňového bonusu sa začne postupne znižovať.
V praxi to pre živnostníka využívajúceho paušálne výdavky znamená, že kým jeho ročné tržby nepresiahnu približne 49 871 eur, bonus sa mu krátiť nebude. Ak však zarobí viac, o časť alebo aj o celý príspevok príde. Napríklad nárok na bonus pre dieťa nad 15 rokov úplne stratí pri tržbách nad 55 871 eur a nárok na bonus pre mladšie dieťa pri tržbách nad 61 871 eur.
Ako a kedy sa príspevok vypláca?
Na rozdiel od zamestnancov si živnostníci uplatňujú daňový bonus iba raz ročne, a to v daňovom priznaní k dani z príjmov. Suma bonusu sa v prvom rade použije na zníženie vypočítanej dane. Ak je príspevok vyšší ako daň, výsledná daňová povinnosť bude nula a zvyšnú, nevyužitú časť bonusu, vyplatí živnostníkovi daňový úrad.
Štát má na vyplatenie preplatku lehotu 40 dní od termínu na podanie daňového priznania. Ak teda živnostník podá priznanie v riadnom termíne do 31. marca, peniaze mu prídu najneskôr do 10. mája. Pri odklade do konca júna mu bude bonus vyplatený do 10. augusta.
Výhodné pre štát, nie pre ľudí
Táto zmena je klasický kompromis medzi snahou štátu ušetriť a cieliť pomoc na najchudobnejších a medzi pôvodným zámerom podporovať širšiu skupinu rodín.
Z pohľadu štátu a ekonómov, ktorí volajú po ozdravení verejných financií, je táto zmena v zásade dobrá a logická. Predchádzajúci model daňového bonusu bol extrémne štedrý a plošný, čo stálo štátnu kasu obrovské peniaze a vysoký príspevok dostávali aj rodiny s veľmi vysokými príjmami, ktoré ju nepotrebovali.
Nové pravidlá sa snažia tento systém urobiť adresnejším a fiškálne udržateľnejším. Zavedenie krátenia bonusu pre ľudí s vyššími príjmami zabezpečuje, že podpora sa sústredí viac na nízkopríjmové a strednopríjmové rodiny.
Zrušenie bonusu na plnoleté deti zase reaguje na fakt, že podpora pre študentov na vysokých školách môže byť riešená inými nástrojmi (napr. štipendiá) a daňový bonus má primárne pomáhať rodinám s mladšími, plne závislými deťmi.
Z tohto hľadiska je to teda krok k zefektívneniu a sprehľadneniu štátnej podpory.
Na druhej strane, z pohľadu mnohých bežných rodín, najmä z pracujúcej strednej triedy, je táto zmena jednoznačne zlá. Práve tieto rodiny, ktoré síce nepatria medzi najchudobnejšie, ale stále pociťujú tlak vysokých životných nákladov, budú na nové pravidlá doplácať.
Živnostník alebo zamestnanec s mierne nadpriemerným príjmom, ktorý predtým dostával plnú sumu bonusu, po novom dostane menej alebo dokonca nič. Pre tieto rodiny to predstavuje reálne zníženie ich čistého mesačného príjmu o desiatky až stovky eur.
Veľmi negatívne zmenu vnímajú aj rodiny s deťmi na stredných a vysokých školách. Úplné zrušenie daňového bonusu na deti staršie ako 18 rokov je pre nich tvrdým úderom. Hoci je dieťa plnoleté, kým študuje na vysokej škole, je stále finančne závislé od rodičov.
Strata daňového bonusu tak pre tieto rodiny znamená výrazné zvýšenie nákladov na podporu svojho študujúceho dieťaťa, čo môže ovplyvniť jeho prístup k vzdelaniu alebo kvalitu života počas štúdia.
