Nový balík konsolidačných opatrení, ktorý má pomôcť ozdraviť verejné financie, sa bude týkať výdavkov všetkých ministerstiev. Po štvrtkovom rokovaní koaličnej rady to uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), podľa ktorého sa konsolidácia dotkne každého rezortu v podobe škrtov. Detaily však zatiaľ prezradiť nechcel. Téme sa venujú Správy STVR.
Konsolidácia sa zameria aj na výdavky
Minister Kamenický priblížil, že požiadavka na prijatie rozsiahlych opatrení na výdavovej strane štátneho rozpočtu prišla priamo od neho a od premiéra Roberta Fica. Výsledkom rokovaní je, že sa bude schvaľovať balík, v rámci ktorého bude každé jedno ministerstvo povinné škrtať „dosť podstatnú sumu“.
Presnú výšku úspor, či už v percentách alebo v konkrétnych sumách, zatiaľ šéf rezortu financií nekonkretizoval s tým, že tieto detaily musia byť najprv dohodnuté v rámci koaličnej rady.
Detaily nie sú známe
Verejnosť sa konkrétne konsolidačné opatrenia dozvie až po tom, ako ich definitívne schváli vláda. Podľa slov ministra Kamenického sa následne uskutoční detailná tlačová konferencia, na ktorej sa pravdepodobne zúčastní aj premiér a ďalší členovia vlády, a na ktorej budú všetky kroky podrobne vysvetlené.
Šéf rezortu financií takisto informoval o časovom harmonograme. Návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok by vláda chcela predložiť do parlamentu tak, aby ho poslanci mohli schvaľovať už na svojej októbrovej schôdzi. Najneskorší možný termín na schválenie rozpočtu je podľa neho 21. november.
Konsolidácia v novej podobe
Doterajšie konsolidačné opatrenia, ktoré vláda prijala, sa zameriavali takmer výhradne na príjmovú stranu rozpočtu. V praxi to znamenalo zvyšovanie daní a odvodov. Medzi najvýraznejšie kroky patrilo napríklad zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnancov a živnostníkov, zavedenie nových spotrebných daní (napr. na sladené nápoje), zavedenie transakčnej dane či zvýšenie sadzby DPH.
Všetky tieto opatrenia mali spoločné to, že priamo siahali do peňaženiek občanov a zvyšovali náklady pre firmy, čo prispievalo k inflácii a spomaľovaniu ekonomiky.
Zamerajú sa na výdavky. No je to dobrá správa?
Z krátkodobého hľadiska to pre občanov dobrá správa byť nemusí, pretože škrty vo výdavkoch ministerstiev sa môžu prejaviť v horšej kvalite alebo dostupnosti verejných služieb. Môže to znamenať menej peňazí na opravy ciest, horšie vybavenie v nemocniciach, menej investícií do školstva alebo obmedzenie niektorých sociálnych programov.
Z dlhodobého hľadiska je však zameranie sa na výdavkovú stranu považované drvivou väčšinou ekonómov za oveľa zdravší a rozumnejší prístup ku konsolidácii. Neustále zvyšovanie daní totiž dusí ekonomickú aktivitu, odrádza od investícií a znižuje konkurencieschopnosť krajiny.
Naopak, konsolidácia zameraná na výdavky štátu núti vládu hľadať vnútorné rezervy, rušiť zbytočné projekty a hospodáriť zodpovednejšie bez toho, aby sa ďalej zvyšovala záťaž pre občanov a firmy.
Pre Slovensko, ktoré má jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení v regióne, je tento posun ku škrtom vo výdavkoch vnímaný ako nevyhnutný a správny krok. Hoci bude bolestivý, je z dlhodobého hľadiska pre zdravie ekonomiky a budúcich verejných financií udržateľnejší ako ďalšie zvyšovanie daní.
Čakajte zmeny
Hoci minister financií zatiaľ neprezradil konkrétne detaily, jeho oznámenie o plošných a „podstatných“ škrtoch vo výdavkoch každého ministerstva je jasným signálom, že sa to dotkne mnohých oblastí, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život ľudí.
Najpriamejším dôsledkom plošných škrtov, ako už bolo spomenuté, bude pravdepodobne zníženie kvality a dostupnosti verejných služieb. V praxi to môže znamenať dlhšie čakacie lehoty v zdravotníctve na vyšetrenia a operácie, pretože nemocnice dostanú menej peňazí na personál a prevádzku.
Môže to znamenať aj horšiu a pomalšiu údržbu ciest, menej peňazí pre školy na modernizáciu a vybavenie, obmedzenie frekvencie verejnej dopravy alebo pomalšie vybavovanie na úradoch z dôvodu personálnych škrtov. V podstate štát bude mať menej peňazí na všetko, čo pre občanov zabezpečuje.
Ďalším dôsledkom môže byť neistota v sociálnej oblasti. Hoci základné nároky ako starobné dôchodky sú chránené zákonom, vláda môže v rámci šetrenia prehodnotiť, obmedziť alebo úplne zrušiť niektoré menej kľúčové sociálne dávky, príspevky alebo dotácie. Občania, ktorí sa na takúto pomoc spoliehajú, by sa mali pripraviť na to, že v budúcnosti môže byť menej štedrá alebo ťažšie dostupná.
V tejto situácii je teda kľúčová osobná finančná pripravenosť. Určite nebude na škodu vytvoriť si alebo navýšiť finančnú rezervu – “vankúš” vo výške 3 až 6-mesačných výdavkov slúži ako ochrana presne pre takéto prípady. Ak budete musieť dlhšie čakať na lekára a rozhodnete sa zaplatiť si súkromného, alebo v prípade nečakanej straty zamestnania v dôsledku zoštíhľovania vo verejnej či súkromnej sfére.
