Bankový sektor v Európe prechádza dramatickou transformáciou. Na jednej strane banky v snahe optimalizovať náklady a reagovať na zvyky klientov masívne zatvárajú kamenné pobočky a presúvajú služby do digitálneho priestoru. Na druhej strane, s klesajúcim používaním hotovosti paradoxne rastú riziká spojené s jej falšovaním, ako ukazujú najnovšie dáta z Nemecka. Upozornil na ne server Startitup.sk.
Nepriaznivý trend v celej Európe
Tempo zatvárania bankových pobočiek sa zrýchľuje. V Nemecku podľa údajov centrálnej banky Bundesbank klesol v roku 2024 počet fyzických pobočiek o 1 631, čo predstavuje medziročný pokles o 8,4 %.
Tento trend naberá na sile aj na Slovensku. Národná banka Slovenska (NBS) potvrdila, že za posledných päť rokov sa u nás celkový počet kamenných pobočiek znížil o 223. Najviac ich ubudlo v Bratislavskom kraji (-47), najmenej v Trenčianskom (-17).
Digitalizácia a zmena úlohy kamenných prevádzok
Hlavným dôvodom tohto vývoja je masívny presun klientov do digitálneho priestoru a snaha bánk znižovať náklady na prevádzku. Zostávajúce pobočky menia svoju funkciu – často prechádzajú na bezhotovostný režim, presúvajú sa do obchodných centier a ich hlavnou úlohou už nie je realizácia transakcií, ale skôr poradenstvo a edukácia klientov, napríklad pomoc s prechodom na digitálne služby.
NBS však upozorňuje, že zatiaľ čo slovenské komerčné banky s rozsiahlou sieťou pobočky zatvárajú, niektorí hráči ako Fio banka naopak nové otvárajú, aby sa priblížili špecifickým skupinám klientov.
Rastúci výskyt falzifikátov
Zatiaľ čo banky digitalizujú, nemecká centrálna banka varuje pred rastúcimi rizikami pri používaní hotovosti. V prvom polroku 2025 stiahli nemecké úrady z obehu až 36 600 falošných eurobankoviek (nárast o 8 %) a 68 400 falošných euromincí (nárast o 12 %).
Najčastejšie sa falšovali bankovky v hodnote 50 a 100 eur a najmä 2-eurové mince, ktoré tvorili až 91 % všetkých odhalených falošných mincí. Podvodníci sa podľa Bundesbank stávajú sofistikovanejšími a z replík určených pre filmové účely odstraňujú varovné nápisy.
Ako sa chrániť pred falošnými peniazmi?
Nemecká centrálna banka pripomína verejnosti základný princíp overovania pravosti bankoviek známy ako „pocíť, pozri, nakloň“. Pravá bankovka je na dotyk pevná a obsahuje reliéfnu tlač.
Pri pohľade proti svetlu sa v nej objaví vodoznak a bezpečnostný prúžok. Pri naklonení menia niektoré prvky, ako napríklad „smaragdové číslo“ na nových bankovkách, svoju farbu a objavujú sa hologramy.
Riziká sú vážnejšie, než sa môže zdať
Falošné peniaze predstavujú vážnu hrozbu, ktorá sa dotýka nielen peňaženiek bežných ľudí, ale aj stability celej ekonomiky.
Pre bežných ľudí je najväčším a najpriamejším rizikom okamžitá finančná strata. Ak jednotlivec alebo malý podnikateľ nevedomky prijme falošnú bankovku a pokúsi sa ňou neskôr zaplatiť, banka alebo obchodník ju zadrží a zničí bez akejkoľvek náhrady.
Hodnota, ktorú za tovar alebo službu prijal, sa tak pre neho stáva nulovou. V horšom prípade, ak sa nepreukáže, že o falzifikáte nevedel, môže čeliť aj podozreniu zo šírenia falošných peňazí, čo je trestný čin. Falošné peniaze tak priamo a nenávratne ochudobňujú tých, ktorí sa stanú ich obeťou.
Pre ekonomiku ako celok sú však riziká ešte závažnejšie a systémovejšie. Najväčším nebezpečenstvom je strata dôvery v hotovosť a v menu ako takú. Peniaze fungujú len preto, lebo ľudia a firmy veria v ich hodnotu a pravosť. Ak sa v obehu nachádza veľké množstvo falzifikátov, táto dôvera sa narúša.
Obchodníci aj zákazníci sa stávajú podozrievavejšími, transakcie sa spomaľujú a v extrémnych prípadoch môžu ľudia začať odmietať prijímať hotovosť, najmä bankovky vyššej hodnoty, zo strachu pred podvodom.
V neposlednom rade, hoci v malom meradle, môže cirkulácia falošných peňazí prispievať aj k inflačným tlakom. Falošné peniaze v obehu umelo zvyšujú množstvo peňazí v ekonomike bez toho, aby za nimi stála reálna hodnota, čo môže prispieť k znehodnocovaniu meny. Zároveň je výroba a distribúcia falzifikátov často spojená s organizovaným zločinom, a teda jej tolerovanie podporuje ďalšiu kriminálnu činnosť.
