Neuveriteľná správa medzi vedcami vyvolala nadšenie aj rozpaky, keď sa ukázalo, že Zem nedávno zasiahla častica s energiou, ktorá ďaleko prevyšuje všetko, čo sa obvykle registruje vo vesmíre. Signál, zachytený pod hladinou Stredozemného mora, bol taký silný, že v okamihu jeho zverejnenia mnohí výskumníci neverili vlastným očiam. Po rokoch preverovania dnes nikto nepochybuje, že nejde o chybu prístrojov, ale o reálnu stopu z kozmu.
Častica s extrémnou energiou
Udalosť sa odohrala v roku 2023, keď neutrínový detektor KM3NeT umiestnený približne sto kilometrov od Sicílie zaznamenal signál s pravdepodobnou energiou 220 petaelektronvoltov. Aby sme pochopili, aký extrém to predstavuje, stačí porovnať, že väčšina vesmírnych neutrín sa pohybuje v stovkách či tisíckach krát nižších hodnôt. Objav dostal označenie KM3-230213A a vedci ho okamžite zaradili medzi najvýraznejšie úkazy v dejinách pozorovania subatomárnych častíc.
Detektory nehlásia zhodu
Kurióznym momentom bolo, že ďalšie svetové observatóriá, napríklad IceCube v Antarktíde alebo Pierre Auger v Argentíne, v tom čase nič podobné nezaznamenali. To otvorilo otázky, či mohol ísť o signál temnej hmoty, ktorá podľa niektorých teórií interaguje iným spôsobom než bežné neutrína. Iní fyzici, konkrétne Dan Hooper z Wisconsinskej univerzity, však upozorňujú, že najjednoduchšie vysvetlenie je zvyčajne správne. Podľa neho išlo s veľkou pravdepodobnosťou o neutríno, ktoré len náhodou nieslo výnimočnú dávku energie.
Čo sú neutrína?
Neutrína si možno predstaviť ako neviditeľných poslíčkov kozmu. Vznikajú v jadrách hviezd, v supernovách aj pri rádioaktívnych rozkladoch na Zemi. Každý deň nás zaplavujú v astronomických množstvách, no prechádzajú bežnou hmotou bez povšimnutia. Iba občas sa trafia do atómového jadra, čo spôsobí krátky záblesk, ktorý špeciálne senzory dokážu zachytiť. Práve tieto záblesky, zvané Cerenkovovo žiarenie, umožňujú fyzikom spätne vypočítať energiu pôvodnej častice.
Nová éra podmorských teleskopov
Do pozorovania sa čoskoro zapojí aj čínsky projekt s poetickým názvom Hai ling. Tento teleskop bude ukotvený na dne západného Pacifiku a pozostávať bude z viac ako 24-tisíc optických senzorov. Štruktúra bude vystavaná do vzoru pripomínajúceho dlažbu a bude schopná mapovať neutrína na ploche až 7,5 kubického kilometra vody. Pre porovnanie, IceCube na južnom póle pozoruje priestor približne sedemkrát menší.
Vedecká komunita sa teraz pýta, či šlo o jedinečný záblesk, alebo iba prvý signál celej série podobných udalostí, ktoré na nás čakajú za hranicami bežného chápania. Možno pôjde o klasické neutríno, možno o neznámu časticu patriacu k temnej hmote.
