Slovenské domácnosti sa musia pripraviť na zásadné zmeny vo svojich účtoch za energie. Po rokoch cenovej stability vďaka masívnym štátnym dotáciám sa podľa odborníkov blíži koniec jednej éry. Rok 2026 sa v energetike bude niesť v znamení očakávaného výrazného nárastu cien plynu, ktorý by mohol byť v porovnaní so súčasným stavom vyšší aj o desiatky percent, informuje denník Pravda.
Blíži sa koniec dotácií, plyn bude drahší
Odborník na energetiku Radovan Potočár z webu energie-portal.sk pre Pravdu povedal, že od začiatku budúceho roka sa pre domácnosti črtá skokové zdraženie plynu. Hoci konkrétne ceny budú známe až koncom tohto roka, už teraz je známa komoditná časť ceny.
Regulovaná cena plynu sa skladá z ceny komodity (viac ako 60 percent), ceny za distribúciu (cca 30 percent) a ceny za prepravu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanovuje cenu komodity z priemeru cien na trhu počas referenčného obdobia, ktoré sa skončilo 30. júna.
Tento priemer podľa experta vyjde na úrovni okolo 40 eur za megawatthodinu (MWh). Keďže domácnosti dnes vďaka dotáciám platia cenu zodpovedajúcu približne 28 eur/MWh, komoditná časť ceny bude v budúcom roku vyššia takmer o tretinu.
To znamená, že pokiaľ štát opäť masívne nezasiahne, domácnosti čaká zrážka s trhovou realitou. Štát pritom od roku 2022 do konca roka 2024 minul na pomoc s vysokými cenami plynu asi 4-miliardy eur a dotovanie pokračuje aj v tomto roku, čo má stáť ďalších 370-miliónov eur.
Pomoc bude, no aká?
Vláda už v minulom roku hovorila, že plošné dotácie by mala nahradiť efektívnejšia adresná pomoc, no konkrétny plán zatiaľ nepredstavila. Na potrebe zmeniť formu dotácií sa pritom zhodujú experti, firmy aj odbory.
Republiková únia zamestnávateľov varovala, že pokračovanie v plošnom dotovaní by znamenalo dodatočnú záťaž pre rozpočet v objeme miliardy eur, zatiaľ čo adresná pomoc by mohla ušetriť až 400-miliónov eur.
Konfederácia odborových zväzov tiež uviedla, že súčasná plošná pomoc je dlhodobo neudržateľná. Vláda Roberta Fica zatiaľ ohlásila len to, že začne zisťovať informácie o príjmoch a majetku občanov, aby vedela určiť, kto je ohrozený energetickou chudobou, no detaily procesu stále nie sú známe.
STOP-ka pre ruský plyn
Okrem rušenia dotácií rezonuje vo verejnom priestore aj plán Európskej únie na zastavenie toku ruského plynu do Európy do konca roka 2027. Premiér Fico už skôr upozornil, že Slovensko bude týmto krokom jednou z najviac zasiahnutých krajín a hrozia nám vysoké pokuty za porušenie zmluvy s Gazpromom, ktorá je platná do roku 2034. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení označila tento plán za politicky motivovaný a nebezpečný.
Na Slovensko preto ešte počas tohto týždňa majú pricestovať odborníci z Európskej komisie, aby s vládou rokovali o skončení dovozu ruského plynu. Ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla, že Slovensko už teraz nakupuje plyn z rôznych zdrojov a hlavným kritériom je cena. Jednou z možností je podľa nej využitie LNG terminálu na chorvátskom ostrove Krk, ktorého kapacita sa má v budúcnosti zvyšovať.
Stret s EÚ
Podľa Fica by zákaz dovoz ruských energetických surovín, ktorý považuje za „ideologický materiál“, znamenal zastavenie toku plynu v objeme zhruba 3,5-miliardy kubických metrov, čo vy znamenalo nutnosť Slovenska čerpať surovinu z alternatívnych, teda drahších zdrojov.
To by podľa neho mohlo znamenať zvýšenie ceny plynu pre domácnosti o desiatky percent, v horšom prípade až o polovicu. „V praxi to bude znamenať nárast cien pre domácnosti. Rátame s vyššími tranzitnými poplatkami, rátame s vyššou cenou komodity. Slovenské domácnosti budú ohrozené zvýšením ceny plynu o 30 až 50 percent,“ vyhlásil premiér.
Premiér tiež upozornil na problém zmluvy s ruským Gazpromom, ktorú má Slovensko podpísanú až do roku 2035. Ak by na základe rozhodnutia Európskej komisie prestalo Slovensko 1. januára 2028 odoberať plyn, Gazprom by mohol krajinu zažalovať a žiadať kompenzácie vo výške 16- až 20-miliárd eur.
K tejto konkrétnej obave sa vyjadril priamo eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen. Podľa neho má Európska komisia k dispozícii silné právne analýzy, podľa ktorých sa firmy nedostanú do právnych problémov. Zákaz dovozu na úrovni celej EÚ by totiž v tomto prípade predstavoval takzvanú „vyššiu moc“, ktorá by spoločnosti zbavila ich zmluvných záväzkov.
Jorgensen tiež naznačil, že pripravovaný zákaz dovozu ruského plynu by mal byť dlhodobý a mal by zostať v platnosti aj po prípadnom ukončení vojny na Ukrajine. Dôvodom je podľa neho snaha zabrániť tomu, aby Moskva v budúcnosti opäť získala finančné zdroje z predaja energií, ktoré by mohla použiť na ďalšie zbrojenie.
Drahší nebude len samotný plyn
Taktiež stojí za zmienku, že od roku 2027 má vstúpiť do platnosti rozšírenie systému emisných povoleniek, ktoré sa po novom budú uplatňovať aj na palivá a energie, čo povedie k ich zdraženiu. Slovensko má nárok na kompenzácie, no tie sú aktuálne ohrozené, keďže vláde sa nepodarilo stihnúť dôležitý termín.
Nový systém sa bude vzťahovať na všetky druhy fosílnych palív, teda na benzín, naftu, uhlie či zemný plyn. O koľko sa presne zvýšia faktúry, bude závisieť od ceny povoleniek na burze.
Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pracovali so scenárom, kde by cena za tonu emisií dosiahla hodnotu 45 eur. V takom prípade by sa ceny plynu mohli zvýšiť až o štvrtinu a ceny pohonných látok o približne 10 percent. Pri konzervatívnejšom odhade cien povoleniek na úrovni 30 eur za tonu by ceny benzínu vzrástli o 8 až 15 centov za liter a ceny nafty o 9 až 17 centov za liter.
Tieto náklady sa budú líšiť aj podľa veľkosti príbytku či obce, pričom vyšší dopad pocítia vidiecke domácnosti s nižšími príjmami.
Prečítajte si tiež
V súvislosti s plynom sa tiež šíria obavy, či ho vôbec bude na Slovensku dostatok, pričom nezriedka hovoria aj o očakávaných stavoch v priebehu nadchádzajúcej vykurovacej sezóny. K tejto problematike sa už vyjadrila aj samotná vláda, pričom špecifikovala ako mieru naplnenia plynových zásobníkov, tak aj plánované opatrenia v tejto oblasti.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
