Hrozba nedostatku čipov (čipová kríza), ktorá visela nad európskym automobilovým priemyslom, sa mierne znižuje. Holandská vláda ustúpila od svojho zámeru a vrátila kontrolu nad výrobcom čipov Nexperia jej čínskemu majiteľovi, spoločnosti Wingtech, informujú Novinky.cz.
Príčina sporu a reakcia Číny
Holandská vláda prevzala kontrolu nad Nexperiou 30. septembra. Svoje rozhodnutie vtedy zdôvodnila potrebou zabrániť bývalému generálnemu riaditeľovi presunúť európske operácie z Holandska do Číny. Peking na to reagoval 4. októbra zastavením exportu hotových výrobkov Nexperie, čo viedlo k výpadkom v dodávkach do Európy. Koncern Volkswagen dokonca v dôsledku tohto sporu musel plánovať prerušenie výroby, no napokon narýchlo našiel iného dodávateľa.
Čínske ministerstvo obchodu krok Holandska síce privítalo ako „prvý krok správnym smerom“ k zmierneniu nedostatku čipov, ale zároveň ho označilo za nedostatočný, pretože neukončil zásah, ktorý Peking požadoval. Wingtech tvrdí, že rozpory medzi ním a Holandskom stále pretrvávajú.
Delená výroba a vnútorný konflikt
Spor je komplikovaný kvôli globálnej výrobe čipov. Nexperia vyrába väčšinu svojich kremíkových destičiek (waferov) v nemeckom Hamburgu. Tieto polotovary sa následne posielajú do čínskeho Dongguanu, kde sa balia a odosielajú koncovým zákazníkom.
V reakcii na holandský zásah európska časť Nexperie 26. októbra zastavila dodávky waferov do Číny, pričom uviedla nezaplatené pohľadávky. Európska pobočka následne oznámila, že už nepodlieha európskemu riadeniu.
Aj keď BMW, Bosch a Aumovio vývoj situácie vítajú, nemecký zväz automobilového priemyslu VDA varoval, že narušenie dodávok ešte zďaleka neskončilo a nemôžu vylúčiť ďalšie negatívne dopady na výrobu. Čínska strana teraz predáva zásoby už spracovaných čipov, čo je dočasná úľava pre odberateľov.
Podľa Nexperie má čínska pobočka dostatočné zásoby waferov len na niekoľko mesiacov.
Čo ak…
V prípade, že by sa situácia okolo čipov neupokojila a eskalovala by do plnej blokády dodávok, malo by to pre Slovensko, ako pre krajinu mimoriadne závislú od automobilového priemyslu, katastrofálne dôsledky.
V prvej vlne by došlo k okamžitému a masívnemu narušeniu priemyselnej výroby. Nexperia vyrába špecifické polovodiče (čipy), ktoré sú kľúčové pre riadiace jednotky, bezpečnostné systémy a elektroniku moderných vozidiel. Bez týchto čipov by museli automobilky na Slovensku (ako Volkswagen, Kia alebo Jaguar Land Rover) okamžite pristúpiť k zastaveniu alebo k výraznému obmedzeniu výroby.
To by viedlo k prepúšťaniu alebo núteným prestojom pre státisíce zamestnancov v automobilovom sektore a jeho subdodávateľských firmách. Pre slovenskú ekonomiku, ktorej HDP je kriticky závislé od exportu áut, by to bol najväčší a najrýchlejší šok od finančnej krízy v roku 2008.
V druhej vlne by sa prejavil cenový šok v sektore spotrebnej elektroniky a bývania. Čipy tohto typu sú používané aj v bežných domácich spotrebičoch, v energetickom manažmente a v telekomunikačných zariadeniach. Mohol by sa vyskytnúť nedostatok tovaru, čo by viedlo k prudkému zdražovaniu práčok, chladničiek, počítačov a priemyselných zariadení. Dodacie lehoty na nové autá a spotrebiče by sa predĺžili na mesiace až roky. Spotrebitelia by teda priplatili za všetko, čo obsahuje elektroniku.
V tretej vlne by nastala strategická stagnácia. Kríza by znamenala, že Európa musí drahým, no neefektívnym spôsobom reštrukturalizovať svoje dodávateľské reťazce, aby sa zbavila závislosti od Číny. Takéto urýchlené a nákladné „odstrihnutie“ by si vyžiadalo masívne investície, ktoré by spomalili iné strategické projekty (napríklad modernizáciu infraštruktúry z eurofondov).
Neupokojenie situácie by napokon potvrdilo, že svet smeruje k hlbšej technologickej studenej vojne, čo by pre Slovensko, ako malú exportne orientovanú krajinu, znamenalo dlhodobú neistotu a zvýšenú citlivosť na geopolitické napätie.
