Slovenské domácnosti čelia paradoxnej situácii. Štatistiky hovoria o rekordných platoch a kontinuálnom raste miezd, realita v obchodoch a pri platení účtov však vyzerá úplne inak. Priemerný plat prekonal psychologickú hranicu 1 400 eur mesačne, konkrétne dosiahol 1 430 eur. Medziročne to znamená takmer desaťpercentný skok nahor.
Napriek optimistickým číslam zostávajú peňaženky Slovákov prekvapivo prázdne. Dôvod poznajú všetci, ktorí pravidelne nakupujú potraviny alebo platia energie. Cenové štítky v obchodoch rastú rýchlejšie než sumy na výplatných páskach.
Inflačná pasca ukrajuje z platov
Začiatok minulého roka priniesol inflačný šok. Ceny vyleteli nahor tempom 15,4 percenta, čo prakticky zmazalo akékoľvek mzdové prírastky. Situácia sa postupne upokojovala a v polovici roku 2024 inflácia klesla na prijateľných 2,1 percenta. Radosť však netrvala dlho.
Letné mesiace opäť roztočili cenovú špirálu. November zaznamenal 3,2-percentnú infláciu a december prekročil štyri percentá. Analytici predpokladajú päťapolpercentný rast platov v tomto roku. Po očistení o infláciu však reálny prírastok predstavuje mizivé jedno percento.
Firmy zápasia s nedostatkom pracovníkov, čo ich núti ponúkať vyššie odmeny. Tento tlak síce pomáha rastu miezd, nedokáže však vyrovnať tempo zdražovania. Zamestnanci tak síce vidia vyššie čísla na výplatných páskach, ich nákupná sila zostáva prakticky nezmenená.
Európske porovnanie bolí
Dvadsať rokov členstva v Európskej únii prinieslo Slovensku nárast priemernej mzdy o 905 eur. Tento posun vpred však nestačí na dobehnutie vyspelých ekonomík. Oficiálne čísla EÚ uvádzajú slovenskú priemernú mzdu na úrovni 1 583 eur, čo zaraďuje krajinu medzi slabšie platené štáty únie.
Susedné Česko ponúka svojim zamestnancom priemerne 2 000 eur mesačne, rakúski pracovníci si prilepšia sumou presahujúcou 4 500 eur. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú Maďari s 1 408 eurami a Bulhari s 1 125 eurami mesačne.
Nižšie platy by neboli problémom, keby im zodpovedali aj nižšie ceny. Opak je pravdou. Slovenskí spotrebitelia platia za základné tovary o štvrtinu viac než Poliaci a o 17 percent viac v porovnaní s Čechmi. Znížená päťpercentná DPH na vybrané potraviny priniesla len dočasnú úľavu, zvýšenie základnej sadzby na 23 percent situáciu ešte zhoršilo.
Vyhliadky zostávajú neisté
Ekonomické prognózy nenaznačujú výrazné zlepšenie. Mzdy budú rásť, inflácia však zostane nepoddajná. Kombinácia týchto faktorov znamená pokračovanie súčasného stavu, a to nominálne vyššie platy, no výrazne nižšiu kúpnu silu, než by ste možno na prvý pohľad čakali.
Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov bude naďalej tlačiť mzdy nahor. Zamestnávatelia nemajú inú možnosť než ponúkať konkurencieschopné odmeny. Tento prirodzený trhový mechanizmus však naráža na limity ekonomiky.
Slovenské domácnosti tak zostávajú v nelichotivej pozícii. Zarábajú viac než kedykoľvek predtým, no za svoje peniaze si môžu dovoliť menej.
