Minimálna mzda na Slovensku by sa mala v roku 2026 zvýšiť o viac ako 100 eur. Zatiaľ čo pre zamestnancov s najnižšími príjmami je to dobrá správa, odborári upozorňujú, že ani takéto navýšenie nemusí stačiť na dôstojný život a dobiehanie európskych štandardov, píše portál KariéraInfo.sk.
Minimálna mzda stúpne
Podľa zákona o minimálnej mzde sa jej výška stanovuje automatom, ktorý ju určuje na úrovni 60 % priemernej mzdy za predminulý rok. Na základe tohto mechanizmu by sa tak minimálna mzda v roku 2026 mala zvýšiť zo súčasných 816 eur (v roku 2025) na úroveň 919 eur. Ide o výrazný nominálny nárast, ktorý by mal zamestnancom finančne pomôcť.
Automat vraj ale nestačí
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) však upozorňuje, že automatické zvyšovanie minimálnej mzdy by nemalo byť jediným ukazovateľom. Vo svojom vyhlásení uvádza, že hoci je tento automat dôležitý, nemal by predstavovať strop, ale skôr základ pre ďalšie rokovania. Podľa odborárov musí rast minimálnej mzdy zohľadňovať aj realitu cien, nákladov na bývanie a dôstojného života.
Pripomínajú, že hoci minimálna mzda na Slovensku v posledných rokoch rástla pomerne dynamicky, jej reálny dopad na peňaženky zamestnancov bol obmedzený vysokou infláciou. To znamená, že napriek rastu nominálnej výšky mzdy jej skutočná kúpna sila stagnovala alebo dokonca v niektorých obdobiach klesala.
Slovensko výrazne zaostáva
Odborári zároveň upozorňujú na fakt, že Slovensko stále zaostáva za priemerom Európskej únie, pokiaľ ide o pomer minimálnej mzdy voči priemernej mzde. Podľa nich je dôležité tento rozdiel postupne odstraňovať a priblížiť Slovensko k mzdovým štandardom ekonomicky vyspelých krajín EÚ.
Zvyšovanie minimálnej mzdy má podľa nich zásadný vplyv nielen na kvalitu života zamestnancov, ale aj na celkové dôchodkové zabezpečenie a verejné financie. KOZ preto odmieta častý argument zamestnávateľov, že príliš vysoká minimálna mzda poškodzuje ekonomiku, a naopak tvrdí, že férová minimálna mzda je jedným z predpokladov zdravej a stabilnej ekonomiky.
Benefity aj riziká
Zvýšenie minimálnej mzdy má komplexný vplyv nielen na tých, ktorí ju priamo poberajú, ale aj na ostatných zamestnancov a celú ekonomiku.
Pre pracujúcich, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, je dopad najpriamejší a najpozitívnejší – zvýši sa im hrubá a následne aj čistá mzda, čo priamo zlepší ich finančnú situáciu a kúpnu silu. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť, aby aj najnižšie ohodnotení zamestnanci mali príjem, ktorý im umožňuje pokryť základné životné náklady.
Zaujímavé a dôležité sú však aj následky pre zamestnancov, ktorí zarábajú viac ako je minimálna mzda. Hoci sa ich plat priamo nemení, pocítia to dvoma hlavnými spôsobmi. Prvým je automatické zvýšenie mzdových príplatkov. Podľa slovenskej legislatívy je totiž výška mnohých príplatkov, ako napríklad za prácu v noci, cez víkend alebo vo sviatok, priamo naviazaná na výšku minimálnej hodinovej mzdy.
Ako bolo spomenuté, rast minimálnej mzdy tak automaticky dvíha aj tieto príplatky pre všetkých zamestnancov, ktorých sa týkajú, bez ohľadu na výšku ich základného platu.
Druhým efektom je takzvaný „prelievací efekt“ alebo mzdová kompresia. Keď sa zvýši plat najnižšie zarábajúcim, zmenší sa rozdiel medzi nimi a zamestnancami, ktorí sú na platovej stupnici o niečo vyššie. Aby firmy udržali motiváciu a spravodlivé mzdové ohodnotenie podľa náročnosti práce a skúseností, sú často nútené zvýšiť platy aj týmto zamestnancom, ktorí zarábajú tesne nad úrovňou novej minimálnej mzdy.
Na druhej strane, celoplošné zvyšovanie mzdových nákladov môže mať aj negatívne následky. Niektorí zamestnávatelia môžu na vyššie náklady reagovať zvyšovaním cien svojich výrobkov a služieb, čo prispieva k celkovej inflácii a môže čiastočne zmazať efekt vyšších platov. V teoretickej rovine tiež existuje riziko, že niektoré firmy, najmä v menej ziskových odvetviach alebo regiónoch, môžu v reakcii na vyššie mzdové náklady obmedziť prijímanie nových zamestnancov.
Zvýši sa aj nezdaniteľná časť základu dane
Od januára sa zvýši tiež nezdaniteľná časť základu dane. Kým v tomto roku je od daní oslobodený ročný príjem do výšky 5 753,79 eura, v budúcom roku to bude až do sumy 5 966,73 eura. Mesačná nezdaniteľná suma sa vďaka tomu zvýši zo 479,48 eura na 497,23 eura.
To v praxi znamená, že väčšina zamestnancov, ktorým neporastie hrubá mzda, dostane v čistom na účet o 3,37 eura viac ako v tomto roku.
Nárast čistej mzdy sa dá ukázať na jednoduchom príklade. Ak niekto zarába v hrubom tisíc eur, v súčasnosti dostáva v čistom na účet 792,56 eura. V budúcom roku by mal pri rovnakej hrubej mzde dostávať čistú mzdu na úrovni 795,93 eura.
Ešte viac si polepšia tí zamestnanci, ktorí majú manžela alebo manželku bez vlastného príjmu, keďže sa zvýši aj nezdaniteľná časť základu dane na nepracujúcu manželku. Ak napríklad muž pracuje za 1 500 eur v hrubom a má manželku na rodičovskej dovolenke, jeho priemerný čistý príjem po započítaní všetkých úľav stúpne z 1 326,67 eura na 1 333,04 eura.
Výpočet čistej mzdy v roku 2026 ovplyvňuje viacero faktorov. Z hrubej mzdy sa najprv odpočítajú odvody na zdravotné poistenie (4 %) a sociálne poistenie (9,4 %). Následne sa od výslednej sumy odráta nezdaniteľná časť na daňovníka, prípadne na manžela/manželku. Tým sa získa základ dane, z ktorého sa platí 19 % daň, prípadne 25 % daň z časti presahujúcej stanovenú hranicu. Z vypočítanej dane si rodičia môžu ešte odpočítať daňový bonus na deti.
