Vládny program kompenzácií zvýšených splátok hypotekárnych úverov sa ukázal ako výrazne predimenzovaný. Údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdzujú, že od februára 2024 do júna 2025 čerpalo finančnú podporu približne 38-tisíc príjemcov. Celková vyplatená suma dosiahla 34,5 milióna eur, čo predstavuje iba zlomok pôvodne alokovaných prostriedkov.
Počiatočné projekcie hovorili o potenciálnych 315-tisíc oprávnených úveroch. Skutočnosť však ukázala, že drvivá väčšina domácností dokázala absorbovať zvýšené úrokové zaťaženie bez štátnej intervencie. K decembru minulého roka bolo z plánovaných 64 miliónov eur vyčerpaných iba 12 miliónov, čo signalizovalo výrazne nižší dopyt po tejto forme pomoci.

Maximálna výška mesačnej podpory bola stanovená na 150 eur, pričom priemerná vyplatená čiastka sa pohybovala na hranici 90 eur mesačne. Táto suma síce poskytla určitú úľavu prijímateľom, avšak celková účasť v programe zostala hlboko pod vládnymi predpokladmi.
Ako sa mení hypotekárny trh
Aktuálna situácia na hypotekárnom trhu vykazuje pozitívny trend pre dlžníkov. Priemerná úroková sadzba pri nových hypotékach poklesla z úrovne 4,52 percenta na súčasných 3,70 percenta. Tempo poklesu sa však v posledných mesiacoch spomaľuje. Zatiaľ čo v období september až december 2024 klesli sadzby o 0,5 percentuálneho bodu, v nasledujúcich štyroch mesiacoch už iba o 0,22 percenta.
Dĺžka fixácie | Fio Banka | UniCredit Bank | 365 Bank | mBank | BKS Bank | Prima Banka | ČSOB | Tatra Banka | VÚB Banka | Slovenská sporiteľňa |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
3 roky | 3,18 | 3,39 | 3,55 | 3,59 | 3,59 | 3,60 | 3,60 | 3,69 | 3,69 | 3,69 |
5 rokov | 3,68 | 3,89 | 3,95 | 3,89 | 3,89 | 3,80 | 3,80 | 3,89 | 3,89 | 3,89 |
10 rokov | – | 3,89 | 4,65 | – | – | – | 4,60 | 4,69 | 4,59 | 4,69 |
Najnižšie dostupné úrokové sadzby sa momentálne pohybujú okolo 3,4 percenta, s možnosťou získať v špecifických prípadoch sadzbu až 3,2 percenta. Prognózy naznačujú, že do konca roka by mohli najvýhodnejšie ponuky klesnúť na úroveň troch percent, prípadne v rámci marketingových akcií aj mierne pod túto hranicu.
Európska centrálna banka síce pokračuje v postupnom znižovaní základných sadzieb, avšak priestor pre výraznejšie zlacnenie hypoték zostáva obmedzený. Depozitná sadzba by sa v dvojročnom horizonte mohla ustáliť medzi 1,5 až 2 percentami. Finálne úrokové sadzby však ovplyvňujú aj ďalšie faktory ako výnosy štátnych dlhopisov a rizikové prirážky bánk.
Štát chcel rýchle riešenie, nakoniec nepomohol skoro nikomu
Odborná verejnosť hodnotí ukončovaný program ako nesystémové a finančne neefektívne riešenie. Národná banka Slovenska od začiatku predpokladala, že vážne problémy so splácaním hypotekárnych úverov bude mať maximálne niekoľko tisíc domácností. Táto prognóza sa ukázala ako presná, v kontraste s politickými vyhláseniami o hroziacej masovej neschopnosti splácať.
Pokračovanie programu v roku 2026 je vzhľadom na konsolidačné opatrenia verejných financií nepravdepodobné. Súčasný vývoj úrokových sadzieb a schopnosť väčšiny dlžníkov refinancovať svoje úvery za výhodnejších podmienok znižujú opodstatnenosť takejto plošnej podpory.
Slovenský realitný trh čelí iným výzvam. Deficit približne 200-tisíc bytových jednotiek vytvára tlak na rast cien nehnuteľností, ktoré medzikvartálne rastú o tri až štyri percentá. Táto situácia si vyžaduje skôr systémové riešenia v oblasti bytovej výstavby než plošné dotácie na splátky úverov.
Finančné inštitúcie očakávajú stabilizáciu úrokových sadzieb s možným miernym rastom v horizonte jedného až dvoch rokov. Konkurenčný tlak na slovenskom bankovom trhu však môže tento trend zmierniť, keďže banky budú ochotné znižovať svoje marže v snahe udržať si klientsku základňu. Pre budúcnosť hypotekárneho financovania bude kľúčová schopnosť dlžníkov aktívne refinancovať svoje záväzky a využívať priaznivejšie trhové podmienky.