Štát dlhodobo bojuje s masívnymi únikmi na daniach. Takzvaná daňová medzera, teda rozdiel medzi tým, koľko by štát mal na daniach vybrať a koľko reálne vyberie, dosiahla v roku 2022 viac ako 1,4 miliardy eur. Ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického preto pripravuje nový zákon, ktorý má časť týchto peňazí vrátiť do štátneho rozpočtu, informuje server oPeniazoch.sk.
Podľa správy Európskej komisie predstavovala daňová medzera na DPH na Slovensku v roku 2022 až 14,6 %, čo je výrazne nad priemerom Únie. V reálnych číslach to znamená výpadok pre štátnu kasu vo výške spomínaných 1,4 miliardy eur.
Rezort financií odhaduje, že ak by sa podarilo pokračovať v trende znižovania tejto medzery, v strednodobom horizonte by mohol štát získať späť približne 500 miliónov eur ročne. Kľúčom k tomu má byť aktívny boj proti daňovým únikom, digitalizácia a efektívnejšia kontrola.
Štát má možné riešenia
Hlavným nástrojom v tomto boji má byť nový zákon o evidencii tržieb, ktorý ministerstvo už predložilo do pripomienkového konania. Táto legislatíva má nahradiť doterajší neprehľadný zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a priniesť niekoľko zásadných zmien.
- Povinné prijímanie bezhotovostných platieb: Najvýraznejšou novinkou, ktorá by mala platiť od budúceho roka, je povinnosť pre všetkých obchodníkov umožniť zákazníkom platiť aj bezhotovostne. Podľa ministerstva práve toto opatrenie cieli na medzeru vo výbere DPH v sektoroch maloobchodu, ubytovania a stravovania, kde úniky odhaduje na 300 miliónov eur. Obchodník si bude môcť zvoliť konkrétny spôsob, napríklad platobný terminál alebo novú formu platby cez QR kód.
- Zrušenie výnimiek z eKasy: Nový zákon má tiež odstrániť v súčasnosti platné výnimky na evidovanie tržieb v systéme eKasa. Podľa ministerstva sa tým zrovnoprávni postavenie všetkých podnikateľov a zamedzí sa nepriznávaniu tržieb v sektoroch, ktoré dnes online pokladnicu používať nemusia.
Lepší výber daní?
Rezort financií si od novej právnej úpravy sľubuje výrazne lepšiu a presnejšiu evidenciu tržieb, čo by sa malo priamo prejaviť na ich vyššom výbere. Implementáciou opatrení z Akčného plánu boja proti daňovým únikom sa má zvýšiť efektivita a kontrola, čo v konečnom dôsledku prispeje k ozdraveniu verejných financií.
Prečo je daňová medzera problém?
Daňová medzera je závažný problém, pretože nejde len o abstraktné číslo v štátnom rozpočte. Je to reálna suma peňazí, ktorá chýba v spoločnej kase a jej absencia má priame a negatívne dopady na každého občana, podnikateľa aj na celkové fungovanie štátu.
Predstavte si to ako spoločný účet v domácnosti, kde niektorí členovia neprispievajú svojím dielom. Ostatní musia buď platiť viac, alebo sa celá domácnosť musí uskromniť. V prípade štátu sú následky ešte vážnejšie.
Čím väčšia je daňová medzera, tým menej peňazí štát môže využiť na verejné služby, ako sú školstvo, zdravotníctvo alebo cesty. Chýbajúca 1,4 miliardy eur je suma, ktorá mohla byť použitá na lepšie zdravotníctvo, teda modernizáciu nemocníc, nákup nových prístrojov, ako aj vyššie platy pre sestry a lekárov, ďalej kvalitnejšie školstvo či opravu ciest a diaľnic.
Peniaze by mohli poslúžiť dokonca aj na stabilizáciu sociálneho systému, teda zabezpečenie dôchodkov, sociálnych dávok a pomoci pre tých, ktorí ju potrebujú. Keď tieto peniaze v rozpočte chýbajú, štát musí na tieto oblasti buď vyčleniť menej prostriedkov, alebo si na ne požičať.
Taktiež treba zdôrazniť, že daňové úniky vytvárajú extrémne nespravodlivé podnikateľské prostredie. Podnikateľ, ktorý nepriznáva tržby a neplatí dane (napr. reštaurácia, ktorá nedáva bločky), má nižšie náklady. Vďaka tomu si môže dovoliť ponúkať nižšie ceny alebo mať vyšší zisk ako jeho poctivý konkurent, ktorý všetky dane riadne platí.
Systém takto trestá poctivých podnikateľov a zvýhodňuje podvodníkov. Pre poctivú firmu je potom ťažšie prežiť a rásť.
A samozrejme, ak vláda nedokáže vykryť výpadok príjmov zvýšením daní alebo škrtaním výdavkov, musí si chýbajúce peniaze požičať. Daňová medzera tak priamo prispieva k ročnému deficitu a k rastu celkového verejného dlhu, ktorý budú musieť splácať budúce generácie.
Štát chce povinné bezhotovostné platby
Ako sme už spomenuli, ministerstvo financií pripravuje novelu zákona, ktorá by od marca 2026 zaviedla pre väčšinu podnikateľov na Slovensku novú povinnosť – akceptovať bezhotovostné platby. Zákazníci by tak už nemali byť odmietnutí, ak chcú za tovar či službu zaplatiť platobnou kartou, mobilom alebo inou digitálnou formou. Cieľom rezortu je podporiť digitalizáciu a zefektívniť boj proti šedej ekonomike.
Podľa návrhu novely zákona o evidencii tržieb by obchodníci museli zákazníkom povinne umožniť aj inú ako hotovostnú platbu, napríklad platobnou kartou, online prevodom či QR kódom. Tento krok však naráža na kritiku zo strany malých podnikateľov.
Majiteľka galantérie v Bratislave pre médiá uviedla, že pri tovare v hodnote okolo jedného eura sú poplatky za prevádzku platobného terminálu, internet a ďalšie náklady takou vysokou záťažou, že jej z predaja takmer nič nezostane.
Ministerstvo financií na tieto obavy reaguje ponukou alternatívy. Pre obchodníkov, pre ktorých je kartový terminál príliš nákladný, navrhuje využívanie platieb pomocou QR kódov. Podľa stanoviska ministerstva pôjde o základné riešenie, za ktorého použitie si finančná správa nebude od podnikateľov účtovať žiadne poplatky.
