Ministerstvo dopravy oznámilo historický úspech, keď z európskeho grantového programu (CEF) získalo 140 miliónov eur na rozvoj a modernizáciu slovenských železníc. Ide o vôbec najvyššiu sumu, akú sa Slovensku kedy podarilo z tohto programu získať, pričom v aktuálnom kole prekonalo ponuky ďalších 26 členských krajín. Peniaze pôjdu najmä na kriticky dôležité projekty (zastarané železnice) na východnom Slovensku, informuje denník Pravda.
Minister dopravy Jozef Ráž (nom. SMER) vyjadril spokojnosť s tým, že Slovensko sa už nielen uchádza o európske zdroje, ale ich aj úspešne získava. Najväčšia časť balíka, takmer sto miliónov eur, je podľa neho určená na modernizáciu úseku od Vydrníka po Spišskú Novú Ves.
Dotácia z EÚ poputuje na tieto projekty:
- Modernizácia železničnej trate Vydrník – Spišská Nová Ves.
- Príprava projektovej dokumentácie pre modernizáciu úseku Košice – Čierna nad Tisou až po hranicu s Ukrajinou.
- Rekonštrukcia železničnej stanice v Čiernej nad Tisou.
- Modernizácia výhybiek v lokalite Barca (košický uzol).
- Modernizácia trakčnej meniarne v Ruskove.
- Inštalácia moderného zabezpečovacieho systému ETCS na 23 nákladných lokomotívach ZSSK CARGO.
- Inštalácia systému ETCS na 29 osobných železničných vozidlách ZSSK.
Akútna modernizácia
Stav trate medzi Vydrníkom a Spišskou Novou Vsou je natoľko zlý, že v máji tohto roka na nej musela byť úplne prerušená doprava, a to aj napriek už prebiehajúcej rekonštrukcii. Dôvodom bol zásah časti mosta do prechodového profilu trate, čo predstavovalo riziko vykoľajenia.
Modernizácia železnice je preto akútne nevyhnutná. Jej cieľom je zvýšiť traťovú rýchlosť na 160 km/h, skrátiť čas cestovania a trať kompletne elektrifikovať. Samotná výstavba by po ukončení verejného obstarávania mala trvať takmer štyri a pol roka.

Strategický koridor na Ukrajinu
Financie pôjdu aj na prípravu modernizácie trate Košice – Čierna nad Tisou, ktorá je kľúčovým ekonomickým koridorom do Európy, najmä v čase vojny na Ukrajine, keď slúži na vývoz obilia a dovoz humanitárnej pomoci. Dôležitou súčasťou balíka je aj inštalácia európskeho vlakového zabezpečovacieho systému ETCS na viac ako 50 osobných a nákladných vozidlách.
Tento systém automaticky kontroluje rýchlosť vlaku a v prípade potreby ho dokáže zabrzdiť, čím výrazne zvyšuje bezpečnosť a umožňuje plynulý prechod vlakov cez hranice.
Desaťročia zanedbávania
Získanie rekordnej dotácie je pre Slovensko veľkým úspechom, ktorý podľa štátnej tajomníčky Denisy Žilákovej zlepšuje povesť krajiny v Bruseli. Zároveň je to však len čiastočná náplasť na desaťročia podfinancovania železničnej dopravy, ktorého výsledkom je obrovský investičný dlh.
Cestujúci aj súkromní dopravcovia dlhodobo upozorňujú, že hoci sa nakupujú nové moderné vlaky, nemôžu naplno využiť svoju rýchlosť, pretože im v tom bráni zdevastovaný stav koľají a výhybiek. Hoci štát prisľúbil aj ďalšie investície, modernizácia kľúčových tratí a staníc, vrátane tej hlavnej v Bratislave, potrvá ešte dlhé roky.
Čo z toho vyplýva pre cestujúcich?
Táto investícia pre cestujúcich prinesie niekoľko kľúčových a dlho očakávaných prínosov, ktoré sa prejavia najmä v rýchlosti, spoľahlivosti a predovšetkým v bezpečnosti cestovania, a to hlavne na východnom Slovensku.
V prvom rade, najciteľnejšou zmenou bude skrátenie cestovných časov na kľúčovom úseku medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou. Komplexná modernizácia trate Vydrník – Spišská Nová Ves umožní zvýšenie traťovej rýchlosti až na 160 km/h, vďaka čomu sa cestovanie medzi týmito dôležitými centrami a prestupovými bodmi do Vysokých Tatier či Slovenského raja výrazne zrýchli.
Okrem vyššej rýchlosti prinesie rekonštrukcia aj zásadné zvýšenie spoľahlivosti. Súčasný havarijný stav, ktorý viedol až k úplnému prerušeniu dopravy, nahradí moderná infraštruktúra, čo minimalizuje riziko nečakaných výluk a meškaní.
Ďalším významným prínosom bude zvýšenie plynulosti a komfortu dopravy v dôležitom železničnom uzle Košice. Modernizácia železnice v lokalite Barca a ďalších súčastí infraštruktúry zabezpečí hladší prejazd vlakov, čo opäť prispeje k dodržiavaniu grafikonu a zároveň k pohodlnejšej jazde bez zbytočného trhania a otrasov.

Azda najdôležitejším benefitom, aj keď na prvý pohľad neviditeľným, bude radikálne zvýšenie bezpečnosti. Inštalácia moderného európskeho zabezpečovacieho systému ETCS na takmer 30 osobných vlakových súpravách je obrovským krokom vpred. Tento systém neustále sleduje polohu a rýchlosť vlaku a v prípade hroziaceho nebezpečenstva alebo ľudského zlyhania dokáže vlak automaticky zabrzdiť. Pre cestujúcich to znamená istotu, že cestujú v súpravách vybavených najmodernejšou bezpečnostnou technológiou, ktorá aktívne predchádza kolíziám.
V konečnom dôsledku tak táto finančná injekcia prinesie cestujúcim na modernizovaných úsekoch kombináciu rýchlejšieho, spoľahlivejšieho a neporovnateľne bezpečnejšieho cestovania.
Naozaj sú slovenské železnice v zlom stave?
Žiaľ, slovenské železnice, resp. stav slovenskej železničnej infraštruktúry, sú vo všeobecnosti považované za „zlé“, teda až na niekoľko modernizovaných úsekov. V mnohých prípadoch sa dokonca hovorí až o kritickom stave. Nie je to len pocit nespokojných cestujúcich, ale fakt podložený dátami a analýzami odborníkov.
Tento stav je priamym dôsledkom desaťročí nedostatočného financovania, ktoré vyústilo do obrovského investičného dlhu. Odborné inštitúcie, ako napríklad Útvar hodnoty za peniaze, tento dlh vyčíslili na viac ako dve miliardy eur, čo predstavuje sumu potrebnú len na to, aby sa existujúca sieť dostala do štandardného a bezpečného prevádzkového stavu, nehovoriac o ďalšej modernizácii.
Pre bežného cestujúceho sa tento zlý stav prejavuje niekoľkými konkrétnymi spôsobmi. Najciteľnejším problémom sú takzvané „pomalé jazdy“, ktoré sú zavedené na stovkách kilometrov tratí po celom Slovensku. Vlaky, vrátane moderných súprav schopných jazdiť vysokou rýchlosťou, musia na týchto úsekoch spomaliť často až na 30 či 50 km/h, pretože stav železnice, podložia alebo mostov neumožňuje bezpečnú jazdu vyššou rýchlosťou. Tým sa výrazne predlžujú cestovné časy a železnica stráca svoju hlavnú konkurenčnú výhodu – rýchlosť.
Ďalším viditeľným prejavom je zdevastovaný stav mnohých železničných staníc, nástupíšť a zastaraného zabezpečovacieho zariadenia. Mnohé stanice nespĺňajú štandardy 21. storočia z hľadiska komfortu ani bezpečnosti.