Aktuálne dáta z reprezentatívneho prieskumu realizovaného agentúrou Ipsos poukazujú na významný nesúlad medzi vývojom príjmov a nákladov slovenských domácností. Zatiaľ čo osemdesiat percent respondentov uvádza zvýšenie svojich mesačných výdavkov oproti minulému roku, len dvadsaťštyri percent zaznamenalo akýkoľvek nárast príjmov.
Najväčšia skupina respondentov, predstavujúca tridsaťdva percent, identifikovala zvýšenie mesačných nákladov v rozpätí sto až dvesto eur. Ďalších dvadsaťšesť percent uviedlo nárast od päťdesiat do sto eur, zatiaľ čo sedemnásť percent deklarovalo zvýšenie v pásme dvesto až tristo eur. Výdavky presahujúce tristo eur mesačne vzrástli desiatim percentám opýtaných.
Osobitne zasiahnuté sú štvorčlenné rodiny a obyvatelia Bratislavy, kde sa koncentruje najvyšší podiel domácností s výrazne zvýšenými nákladmi. Veková skupina od tridsaťšesť do päťdesiattri rokov takisto vykazuje nadpriemerné zvýšenie výdavkov.
Faktory ovplyvňujúce finančnú záťaž
Respondenti identifikovali niekoľko kľúčových faktorov zodpovedných za rast ich finančného zaťaženia. Osemdesiat percent pripisuje zvýšené náklady všeobecnému cenovému vývoju, pričom sedemdesiatdeväť percent špecificky poukazuje na zdražovanie potravín. Päťdesiatštyri percent obyvateľov vníma ako problém vyššie daňové zaťaženie, kým päťdesiatdva percent upozorňuje na rast cien služieb.
Energetické náklady predstavujú ďalší významný faktor, ktorý spomína polovica respondentov. Tieto faktory v kombinácii vytvárajú tlak na rodinné rozpočty, pričom mzdový vývoj tento tlak nedokáže kompenzovať. Päťdesiatštyri percent pracujúcich uvádza stagnáciu svojich príjmov na úrovni minulého roka, zatiaľ čo dvadsaťdva percent síce zaznamenalo mierny rast, ale nedostatočný na pokrytie zvýšených nákladov.
Paradoxne, dvadsaťdva percent obyvateľov čelí poklesu príjmov, z toho sedem percent hovorí o výraznom znížení. Táto skupina je vystavená dvojitému tlaku rastúcich nákladov a klesajúcich príjmov súčasne.
Adaptačné stratégie a výhľad do budúcnosti
Nepriaznivý vývoj finančnej situácie prinútil viac ako štyridsať percent slovenských domácností pristúpiť k celkovému obmedzeniu svojich výdavkov. Najčastejšie redukcie sa týkajú nákupu oblečenia a obuvi, kde škrty realizovalo tridsaťšesť percent respondentov, a cestovania s tridsaťštyri percentami.
Tridsaťtri percent domácností odložilo nákup drahších položiek do domácnosti, zatiaľ čo dvadsaťsedem percent muselo redukovať aj výdavky na potraviny. Len necelá pätina obyvateľov si zatiaľ dokázala udržať svoju spotrebu bez obmedzení.
Prečítajte si tiež
Pri hodnotení celkovej finančnej situácie v porovnaní s predchádzajúcim rokom päťdesiatdva percent Slovákov konštatuje zhoršenie svojej pozície. Z toho tridsaťosem percent hovorí o miernom a štrnásť percent o výraznom zhoršení. Len jedenásť percent zaznamenalo zlepšenie svojej ekonomickej situácie.
Na vyrovnanie rozpočtov by takmer tridsať percent domácností potrebovalo zvýšenie mesačného príjmu o dvesto až tristo eur. Štvrtine by postačovalo navýšenie o sto až dvesto eur. Deväť percent respondentov by však potrebovalo viac ako päťsto eur mesačne navyše, čo signalizuje hlbšie štrukturálne problémy v ich finančnom hospodárení.
