Štát by mal zvážiť úsporné opatrenia v sociálnej sfére, pričom sa má zamerať na dávky, ktoré aktuálne nie sú dostatočne adresné. Takéto odporúčanie vyplýva z podrobnej analýzy, ktorú vypracovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Konkrétne sa spomínajú príspevky ako trinásty dôchodok a daňový bonus na dieťa, ktoré sú v súčasnom nastavení nie sú cielene smerované tým, ktorí ich najviac potrebujú. Téme sa venuje server oPeniazoch.sk.
Slovensko má pred sebou náročnú cestu k stabilizácii verejného dlhu. Doteraz sa podarilo zrealizovať len približne jednu tretinu potrebnej konsolidácie. To znamená, že v najbližších rokoch je nutné prijať dodatočné opatrenia v hodnote takmer 5-miliárd eur.
V rokoch 2024 a 2025 sa konsolidácia opierala predovšetkým o zvyšovanie daňových príjmov, čo teraz prirodzene otvára diskusiu o hľadaní úspor na výdavkovej strane rozpočtu.

Štát má kde ušetriť
Okrem navrhovaného zvýšenia efektivity bežnej prevádzky verejnej správy a optimalizácie výdavkov v zdravotníctve, vláda musí zvážiť aj rozsiahle úspory v sociálnej oblasti.
V rámci snáh o zefektívnenie verejných financií by sa mohlo pristupovať k zvýšeniu adresnosti sociálnych výdavkov. Táto zmena by sa dotkla dávok, príspevkov a podpôr, ktoré presahujú rámec sociálneho a zdravotného poistenia, čo v súčasnosti predstavuje sumu 4,3-miliardy eur.
Medzi tieto dávky patria napríklad daňový bonus na dieťa, príspevky určené na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ale aj plošné dávky ako prídavky na deti a spomínaný trinásty dôchodok.
RRZ navrhuje zmeny
RRZ zdôrazňuje, že značná časť výdavkov smerujúcich k rodinám s vyššími príjmami putuje cez dávky, ktoré boli pôvodne koncipované ako plošné. Ide najmä o prídavky na deti, trinásty dôchodok a daňový bonus.
Súčasný systém sa tak javí ako nedostatočne adresný vzhľadom na skutočné prájmy slovenských rodín. Analýza odhalila, že na 30 percent rodín s najvyššími príjmami vynakladá štát 1,1-miliardy eur, čo je len o trochu menej, ako 1,4-miliardy eur vyčlenených pre nízkopríjmové rodiny.

Je pravda, že rodinné dávky ako celok viac pomáhajú rodinám s nižšími príjmami, pričom s rastom príjmov ich vplyv klesá, čo svedčí o ich ako-takej adresnosti. Trinásty dôchodok je však výnimkou. Ten totiž neprináša najväčší úžitok najchudobnejším, ale rovnako zlepšuje postavenie stredne a vyššie príjmových dôchodcovských rodín bez ohľadu na výšku ich riadneho dôchodku.
RRZ dodáva, že zvýšenie adresnosti nutne neznamená radikálne škrty. Môže mať rôzne formy, ktoré zabezpečia, aby nárok na finančné transfery zohľadňoval vopred stanovené princípy spravodlivosti a efektivity.