Ratingová agentúra Moody’s potvrdila Slovensku rating, respektíve ratingové hodnotenie, na stupni A3 a ponechala mu stabilný výhľad. V správe síce vyzdvihuje niektoré silné stránky slovenskej ekonomiky, no zároveň opäť upozorňuje na vážne riziká spojené s tempom, akým štát konsoliduje verejné financie, ako aj stavom inštitúcií. Téme sa venuje denník Pravda.
Agentúra vo svojom hodnotení konštatuje, že rating Slovenska je podporený relatívne silným trendom rastu, stále dobrou schopnosťou splácať dlh a miernou úrovňou štátneho dlhu. Analytici tiež pozitívne hodnotia, že Slovensko ťaží zo svojho členstva v Európskej únii (EÚ).
Zohľadňujú však aj externé riziká, ako je neistota v súvislosti s možným zavedením ciel zo strany USA, čo sa odráža aj v odhade tohtoročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni 1,2 percenta.
Sú tu riziká
Správa Moody’s zároveň poukazuje na viacero vážnych problémov. Podľa agentúry sú na Slovensku v porovnaní s priemerom EÚ slabšie mechanizmy na kontrolu korupcie a zabezpečenie vlády zákona. Problémom je aj pomalé tempo konsolidácie verejných financií.
Agentúra varuje, že Slovensko plánuje znižovať svoj rozsiahly štrukturálny deficit len veľmi postupne. To podľa nej časom zvýši záťaž, ktorú vytvára dlh, a oslabí jeho dlhodobú udržateľnosť. K rizikám pridáva aj zvýšenú expozíciu Slovenska voči geopolitickým hrozbám.
Štát znovu hádže vinu na predošlú vládu
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v reakcii na správu zopakoval, že súčasná vláda zdedila verejné financie v zlom stave a neustále čelí útokom zo strany opozície. Udržanie ratingu preto považuje za úspech a dôkaz, že finančné trhy vláde dôverujú.
Faktom však je, že hoci vláda prijala viacero konsolidačných balíkov a od roku 2024 zvyšuje príjmy cez nové a vyššie dane, stav verejných financií sa nezlepšil.
V roku 2023 bol deficit na úrovni 4,9 percenta HDP a pre tento rok očakáva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) deficit na úrovni 5 percent HDP. Dôvodom je, že vláda okrem zvyšovania príjmov výrazne zvyšuje aj výdavky, napríklad na vyššie trináste dôchodky (takmer miliarda eur) či plošnú pomoc s cenami energií (vyše 300-miliónov eur).
Neprehliadnite
Neefektívna Ficova vláda
Toto potvrdenie ratingu prichádza po tom, čo agentúra Moody’s v závere minulého roka rating Slovenska zhoršila. Už vtedy svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že kroky štvrtej vlády Roberta Fica oslabili inštitúcie v krajine, pričom poukázala na zmeny v súdnictve a médiách, ktoré vyvolali obavy Európskej komisie (EK) aj verejné protesty.
Ministerstvo financií vtedy reagovalo podráždene s tým, že zníženie ratingu bolo postavené najmä na politickom hodnotení, a nie na fiškálnych dátach.
Štát musí konať, súčasný systém nie je efektívny
Štát musí v najbližších rokoch nájsť v rozpočte takmer 5-miliárd eur, pričom debaty o tom, kde by bolo možné ušetriť, sa čoraz viac týkajú aj sociálnej oblasti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) navrhuje, aby štát prehodnotil plošné sociálne dávky a aby ich spravil cielenejšími, respektíve adresnejšími.
Podľa riaditeľa Kancelárie RRZ Viktora Novysedláka súčasný sociálny systém len minimálne rozlišuje medzi stredne a vyššie príjmovými rodinami. Štát tak podľa neho podporuje rovnako chudobnejších ako aj vysokopríjmové rodiny, na ktoré ročne vynakladá viac ako miliardu eur.
Priestor na úspory vidí napríklad v úprave nastavenia daňového bonusu na dieťa, kde podľa neho existuje problém, že v rodinách s jedným nízko a jedným vysoko príjmovým členom je možné bonus uplatniť na toho s nižším príjmom, čím sa maximalizuje jeho čerpanie.
Ďalšou oblasťou na šetrenie by podľa RRZ mohlo byť vyplácanie trinástych dôchodkov. Novysedlák upozorňuje, že senior, bez ohľadu na výšku svojej mesačnej penzie alebo na to, či popri dôchodku pracuje, dostáva rovnako vysokú trinástu penziu, ktorá tento rok dosiahne 667 eur.
Analýzy RRZ pritom podľa neho ukazujú, že dôchodcovia ako skupina nepatria medzi najviac ohrozené a nemajú najnižšie príjmy v spoločnosti.
Deje sa toho viac: Ceny rastú závratným tempom
Ekonomické hrozby sa pritom netýkajú len štátnej kasy, ale aj peňaženiek jednotlivých domácností. Zatiaľ čo štát šetrí, ľudia v podstate nemajú z čoho – konkrétne v máji dosiahla medziročná miera inflácie úroveň až 4,1 percenta, čo bola najvyššia hodnota od decembra 2023. Žiaľ, zdražovaniu sa nevyhli ani potraviny.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
