Súkromné a cirkevné školy môžu prísť o časť peňazí od štátu, ak nebudú prijímať všetky prihlásené deti alebo ak budú vyberať školné. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) chce takto zabezpečiť spravodlivosť v systéme, keďže tieto školy majú v súčasnosti na žiaka rovnaký finančný príspevok ako verejné, no môžu si žiakov vyberať. Zástupcovia súkromných škôl však tvrdia, že navrhovaná zmena by pre nich mohla byť likvidačná. Téme sa venujú Správy STVR.
Štát sprísní pravidlá financovania
Rezort školstva navrhuje v novom zákone znížiť prostriedky od štátu pre súkromné a cirkevné školy o 20 percent. Zároveň im chce ponúknuť možnosť získať status takzvaného verejného poskytovateľa, ktorý majú teraz len školy zriadené mestami a obcami. Ak by sa súkromná alebo cirkevná škola rozhodla pre tento status, získala by rovnaké práva ako verejné školy, vrátane nároku na 100-percentný normatív a ďalšie financie, napríklad na cestovné.
Podmienkou by však bolo prijatie rovnakých povinností, z ktorých tou základnou je prijať každé dieťa zo spádového obvodu. Ak by si školy chceli ponechať možnosť výberu najlepších detí, takzvaný „cherry picking“, mohli by podľa Druckera získať len 80-percentný normatív.
Hovoria o likvidačných následkoch
Viceprezidentka Asociácie súkromných škôl Eva Ohraďanová uviedla, že zníženie normatívu o 20 percent je taká obrovská suma, že by vo veľkej miere mohla znamenať zatváranie súkromných škôl. Zároveň vysvetlila, že pre nich nie je prežiteľné ani vzdať sa školských poplatkov, aby získali plný normatív, pretože z poplatkov pokrývajú náklady na nájmy či kapitálové výdavky.
A čo cirkevné školy?
Bývalý minister školstva Ján Horecký síce súhlasí s potrebou prehodnotiť systém financovania, no zároveň upozorňuje, že zníženie rozpočtu pre cirkevné školy by mohlo byť diskrimináciou. Argumentuje tým, že cirkevné školy plnia štátny vzdelávací program, nevyberajú školné a vo väčšine prípadov ešte platia aj za nájom a starajú sa o cudzí majetok.
Konferencia biskupov Slovenska uviedla, že k návrhu pripravuje pripomienky, ktoré budú súčasťou medzirezortného pripomienkového konania.
Kedy prídu zmeny?
Šéf rezortu školstva doplnil, že zmeny vo financovaní by sa mali zavádzať postupne, v perióde možno troch rokov. Návrh zákona, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, by mal platiť od januára 2026. Samotné zníženie financovania by sa však malo škôl dotknúť až od septembra 2027.
Štát chystá aj iné úpravy
Zmeny v rámci financovania školských zariadení rozhodne nie sú jediné, ktoré štát aktuálne plánuje. Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, reformy sa plánujú aj v oblasti elektrickej energie a plynu, konkrétne výpočtu ich spotreby.
Konkrétne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) analyzuje takzvané pásmové tarify, ktoré by mohli výrazne upraviť systém, akým domácnosti platia za energie. V podstate by táto úprava znamenala, že domácnosti s nižšou spotrebou elektriny či plynu by mali výhodnejšie ceny, zataiľ čo tie s vyššou spotrebou by si priplatili.
Regulačný úrad teda pripravuje model, ktorý by rozdelil spotrebu energií do viacerých pásiem. Podľa predsedu ÚRSO Jozefa Holjenčíka je základné pravidlo jednoduché a sociálne spravodlivejšie – čím menej spotrebujete, tým menej zaplatíte. Predpokladá, že zavedením pásmových sadzieb dôjde nielen k zníženiu celkovej spotreby, ale zvýši sa aj osveta v oblasti využívania energií.
V praxi by to znamenalo, že napríklad za prvých tisíc kilowatthodín ročnej spotreby by domácnosti zaplatili nižšiu, zvýhodnenú cenu. Ak by však ich spotreba prekročila tento stanovený limit, každá ďalšia kilowatthodina by už bola účtovaná vyššou sadzbou.
Alternatíva: Dynamické ceny
ÚRSO nedávno načrtlo aj možnosť zavedenia dynamických cien energií, ktoré by taktiež motivovali domácnosti k úspornejšiemu a efektívnejšiemu využívaniu elektriny.
Holjenčík je presvedčený, že trh bez pravidiel by bol pre Slovensko „čistá katastrofa“. „Moje heslo, ktoré neustále opakujem je, že takzvaná zázračná ruka trhu bez rozumnej regulácie nič nevyrieši,“ uviedol nedávno pre agentúru.
Namiesto úplného uvoľnenia trhu preto úrad aktívne analyzuje možnosť zavedenia dynamických cien elektriny, ktoré by sa odvíjali od vývoja na dennom trhu. Holjenčík potvrdil, že tento krok je v súlade s požiadavkami Európskej únie, no úrad k nemu pristupuje pragmaticky a chce ho prispôsobiť slovenským podmienkam.
Prečítajte si tiež
Keď už sme spomenuli likvidačné následky, tie predstavuje nielen reforma v školstve, ale aj neslávne známa transakčná daň. Toto opatrenie síce má výrazne pomôcť štátu okresať verejný dlh, avšak príklady z praxe ukazujú, že nie je nastavená úplne efektívne.
Hrozivé varovania hlásia najmä slovenskí podnikatelia, ktorých rastúce ceny (späté s transakčnou daňou) de facto vytláčajú z tunajšieho trhu. Mnohí presúvajú podnikanie do zahraničia, niektorí rovno končia. Čo presne sa v tejto súvislosti deje sa dočítate v samostatnom článku na tomto odkaze.
