Slovensko čelí kritickej situácii vo výdavkoch na dôchodky. S viac než tretinou všetkých obyvateľov poberajúcich dôchodkovú dávku patrí krajina medzi štáty Európskej únie s absolútne najvyšším podielom dôchodcov. Podľa najnovších údajov analytickej spoločnosti Dáta bez pátosu by ekonomike mohlo hroziť zopakovanie neudržateľného gréckeho scenára, ktorý svojho času spôsobil sociálny a ekonomický krach.
Alarmujúce čísla prekonávajú európske rekordy
Údaje jasne vykresľujú vážnosť situácie. Podiel Slovákov, ktorí ku koncu roka 2023 dostávali niektorú formu dôchodku, dosiahol až 33,2 %. Na porovnanie – priemer krajín EÚ v rovnakom období bol približne o šesť percentuálnych bodov nižší (27,2 %). Štatisticky teda každý tretí občan Slovenska dostáva aspoň jeden typ štátom vyplácaného dôchodku, čo je neudržateľné zaťaženie verejných financií.
Práve čísla spracované analytikmi ukazujú na znepokojivé trendy v dôchodkovej a sociálnej politike štátu. Slovensko vykazuje mimoriadne vysoký podiel príjemcov starobných a invalidných dôchodkov medzi ľuďmi od 50 do 74 rokov – aktuálne až 55 %, čo je o 10 percentuálnych bodov viac ako celoeurópsky priemer. Situácia je ešte závažnejšia, keď sa porovná s Gréckom, ktoré si už raz prešlo kolapsom sociálneho systému. Dnes tam rovnaký druh dôchodkových dávok poberá len 33 % obyvateľov tejto vekovej skupiny.
Ak by Slovensko malo rovnaké pravidlá ako Grécko, mohlo by byť až 350-tisíc súčasných prijímateľov sociálnych dávok bez dôchodku. Obraz kritického stavu dopĺňa fakt, že výdavky na dôchodky zo štátneho rozpočtu narástli z pôvodných 6,5 % HDP v roku 2021 na súčasných 7,6 % HDP v roku 2023.
Čo robí Slovensko nesprávne v porovnaní s úspešnými krajinami?
Najväčšie problémy možno identifikovať v troch zásadných oblastiach – vysoký počet invalidných dôchodcov, nadpriemerné výdavky na práceneschopnosť a skorý vek odchodu do dôchodku. Slovensko v porovnaní s krajinami ako Dánsko, Nemecko či dokonca spomenuté Grécko výrazne zaostáva práve pri regulácii invalidných dôchodkov a štedrých nemocenských dávkach. Dánsko napríklad nastavilo dôchodkový vek na 67 rokov a vďaka lepšej regulácii nemocenských príspevkov a obmedzeniu neoprávneného invalidného dôchodku udržuje počet dôchodcov stabilne nízky.
Z ročných výdavkov na sociálnu oblasť, ktoré predstavujú približne 15 miliárd eur, mieri až 25 percent (približne o 1,5 miliardy eur viac ako európsky priemer) priamo k invalidom a chronicky chorým. Táto suma nezahŕňa každoročné výdavky vo výške jednej miliardy eur na 13. dôchodky, ktoré výrazne zaťažujú verejné financie. Podľa najnovšej správy Sociálnej poisťovne, ku koncu roku 2024 bolo celkovo vyplácaných vyše 1,8 milióna rôznych dôchodkov, čo je o viac než 45-tisíc dávok vyšší počet než v predchádzajúcom období roka 2023.
Demografický trend problém ešte zhorší, experti apelujú na reformy
Dlhodobým problémom Slovenska, ktorý tieto alarmujúce čísla ešte prehĺbi, je starnutie populácie. Počet dôchodcov každým rokom prudko narastá, kým počet ekonomicky aktívnych obyvateľov stagnuje či dokonca klesá. Rastúce finančné zaťaženie preto automaticky padá na plecia ekonomicky činných ľudí, čím vznikajú vážne riziká sociálnej a hospodárskej nerovnováhy.
Riešenie problému je podľa analytikov matematickou, nie politickou výzvou. Slovensko musí prijať systémové opatrenia smerujúce k znižovaniu počtu dôchodkových dávok tam, kde nie sú skutočne opodstatnené, a zvyšovaniu dôchodkového veku tak, ako je to štandardom vo vyspelých ekonomikách. Pre krajinu inak hrozí vážny scenár podobný gréckemu kolapsu, kedy dôchodky stratili doterajšiu udržateľnosť a mnohí obyvatelia svoje dávky zo dňa na deň prestali dostávať.
Analytická spoločnosť Dáta bez pátosu zdôrazňuje, že Slovensku zostáva veľmi málo času. Bez rýchlych reforiem môže slovenská ekonomika v blízkej budúcnosti naraziť na hranicu udržateľnosti. Odborníci varujú, že bez okamžitých krokov čaká štát tvrdý scénar ekonomických škrtov a rozsiahlych sociálnych problémov.
