Už aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) vydala ostré varovanie pred návrhom Európskej únie (EÚ), ktorý počíta s úplným ukončením dovozu ruských energetických surovín od začiatku roka 2028. Podľa asociácie, ktorá zastupuje významnú časť slovenského priemyslu, by takýto krok bez dôkladnej prípravy a kompenzácií mohol mať devastačné následky pre energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť Slovenska, informuje denník Pravda.
Plán EÚ je krátkozraký a nebezpečný
Návrh, ktorý zahŕňa zemný plyn, ropu aj jadrové palivo, označili zamestnávatelia za „krátkozraký, politicky motivovaný a najmä – nebezpečný“.
Prekáža im, že EÚ predkladá legislatívu bez podrobných analýz a štúdií, ktoré by vyčíslili jej dopad na ceny energií, priemysel či reálnu možnosť zabezpečenia alternatívnych dodávok. Pripomínajú, že Slovenská republika patrí ku krajinám, ktorým sa dovoz energií z Ruska podarilo nahradiť iba čiastočne, a to najmä pre logistické a infraštruktúrne obmedzenia.
Rast cien a nedostatok surovín
Asociácia varuje, že nútený a urýchlený prechod na neruské dodávky by sa priamo premietol do výrobných nákladov, čo by opätovne znížilo konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Vo svojej tlačovej správe uvádza, že očakáva nielen rast ceny samotnej komodity, ale aj nárast tranzitných poplatkov.
Zároveň upozorňuje na riziko mimoriadnej situácie, keď pre nedostatočne vybudovanú prepravnú infraštruktúru v smere západ – východ nemusí byť možné dostať fyzické objemy plynu alebo ropy na Slovensko.
Pýtajú kompenzácie
Vzhľadom na uvedené riziká zamestnávatelia neprichádzajú len s kritikou, ale aj s konkrétnymi požiadavkami. V prvom rade požadujú vytvorenie analytického tímu, ktorý by zmapoval presné dopady pripravovanej legislatívy na jednotlivé členské štáty.
Zároveň apelujú na spustenie odborných diskusií na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť spravodlivý kompenzačný mechanizmus, ktorý by pomohol firmám aj domácnostiam v najviac zasiahnutých krajinách. Hlasovanie o návrhu by sa preto podľa asociácie malo odložiť, až kým nebudú známe všetky dopady.
Kľúčovou politickou požiadavkou zamestnávateľov je, aby sa takéto zásadné rozhodnutia nerobili jednostranne, ale aby podliehali princípu jednomyseľného schvaľovania všetkými členskými štátmi.
Aký postoj má štát?
De facto veľmi podobný, ktorý majú zamestnávatelia. Premiér Robert Fico rázne odmieta zákaz ruského plynu a ďalších energetických surovín, pričom sa odvoláva nielen na možný rast cien, ale aj na úplný nedostatok suroviny, čo môže spôsobiť vážne komplikácie počas vykurovacej sezóny, respektíve vykurovacích sezón.
Ak by sa tento plán uskutočnil, znamenalo by to podľa neho zastavenie toku približne 3,5-miliardy metrov kubických plynu, ktorý ide cez plynovod Turkstream. Slovensko by tak muselo brať všetok plyn z iných, drahších zdrojov.
„V praxi to bude znamenať nárast cien pre domácnosti. Rátame s vyššími tranzitnými poplatkami, rátame s vyššou cenou komodity. Slovenské domácnosti budú ohrozené zvýšením ceny plynu o 30 až 50 percent,“ vyhlásil Fico. Zároveň spochybnil, či bude mať Slovensko v takom prípade vôbec dostatok plynu.
Premiér tiež opäť upozornil na problém zmluvy s ruským Gazpromom, ktorú má Slovensko podpísanú až do roku 2035. Ak by na základe rozhodnutia Európskej komisie prestalo Slovensko 1. januára 2028 odoberať plyn, Gazprom by mohol krajinu zažalovať a žiadať kompenzácie vo výške 16- až 20-miliárd eur.
Podľa Fica na otázku, kto tieto náklady zaplatí, doteraz z Európskej komisie nedostali žiadnu odpoveď. Zopakoval, že s úplným zastavením plynu z Ruska nebude nikdy súhlasiť a nedovolí, aby slovenské domácnosti platili viac „kvôli Ukrajine“.
Aj preto ho neprekvapuje, že Komisia chce tento návrh schváliť kvalifikovanou väčšinou, aby Slovensko nemohlo využiť právo veta. Poveril preto veľvyslanca pri EÚ, aby žiadal odklad hlasovania o protiruských sankciách, kým sa tento problém nevyrieši.
Kompenzácie od EÚ zrejme nebudú
Situáciu ešte väčšmi zhoršuje skutočnosť, že Európska komisia neplánuje poskytnúť žiadne finančné kompenzácie krajinám, ktoré budú mať problémy v dôsledku zastavenia dodávok.
Tento postoj potvrdil po zasadnutí Rady EÚ pre energetiku eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen. Reagoval tak priamo na požiadavky slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý podmieňoval ďalšie rokovania práve riešením náhrady škôd pre Slovensko.
Jorgensen uviedol, že s kompenzáciami sa nepočíta. Argumentuje tým, že mnohé členské štáty už zastavili dovoz energie z Ruska, čo pre ne znamenalo veľké náklady, a teraz musia potrebné kroky podniknúť aj ostatné krajiny v záujme spoločnej energetickej bezpečnosti.
Ako na tom bude plyn budúci rok?
Odhliadnuc od plánovaného zákazu ruského plynu zo strany EÚ od roku 2028 – v budúcom roku nás vraj výrazné zdražovanie energií nečaká.
Podľa predsedu vlády urobí kabinet všetko pre to, aby ceny energií pre domácnosti v roku 2026 nešli hore. Pri elektrine sa vláda spolieha na memorandum so Slovenskými elektrárňami. V prípade plynu, kde sú dopady na rozpočet v stovkách miliónov eur, bude podľa neho hľadať zdroje, aby domácnosti neplatili viac.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková podľa Fica stále pracuje na zavedení adresnejšej energetickej pomoci. Premiér však opäť zopakoval svoj postoj, že je veľmi ťažké určiť, kto je na Slovensku bohatý a kto chudobný. Podľa neho je na Slovensku len minimum rodín, ktoré zarábajú 2 až 3-tisíc eur v čistom, a preto bude kompenzácie potrebovať prakticky celé Slovensko.
Saková dodala, že sa snažia nastaviť pomoc tak, aby nemuseli dva milióny domácností chodiť na úrady a vypisovať žiadosti, ale aby sa využili dáta, ktoré má štát v informačných systémoch.
Prečítajte si tiež
Problémy so zásobami plynu vraj nemáme očakávať ani v tomto roku. Hoci aktuálne zásobníky nie sú plné ani z polovice, podľa ministerky hospodárstva je tento stav bežný, keďže aktívnejšie plnenie sa plánuje na letné mesiace, kedy je cena komodity zvyčajne nižšia.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
