Zdvojnásobenie amerických dovozných ciel na oceľ predstavuje vážnu hrozbu pre hospodársku stabilitu Európy. Najmä Slovensko, ktorého ekonomika je silne závislá od automobilového priemyslu, by mohlo pociťovať nepriaznivé následky naplno. Ako upozorňuje britský denník The Guardian a informovala o tom aj redakcia Správy STVR, strata prístupu na americký trh by spôsobila veľké problémy európskym výrobcom ocele, čím by sa výrazne zhoršilo ich už aj tak neľahké postavenie v konkurencii s USA a Čínou.
Automobilky na Slovensku pod tlakom
Slovensko patrí medzi svetových lídrov v produkcii automobilov v prepočte na obyvateľa. Na území krajiny pôsobia veľké mená automobilového priemyslu ako Volkswagen Slovakia, Kia, Stellantis či Jaguar Land Rover. Tieto fabriky sú úzko prepojené s európskymi dodávateľskými sieťami ocele, ktorá je nevyhnutnou súčasťou výroby karosérií, komponentov podvozka a ďalších kľúčových častí vozidiel.
Pokiaľ by americká administratíva zdvojnásobila dovozné clá na európsku oceľ, prebytočné kapacity tejto suroviny by zaplavili európsky trh. To by výrazne skomplikovalo situáciu, pretože kolísajúce ceny – spôsobené buď extrémnym poklesom cien kvôli prebytku, alebo naopak ich rastom v prípade drastického obmedzenia výroby – by automobilkám priniesli neistotu a ďalšie ekonomické riziká.
Automobilový priemysel už v súčasnosti čelí viacerým výzvam od globálnej transformácie k elektromobilite cez napäté dodávateľské reťazce až po zvyšujúce sa nároky na udržateľnosť výroby. Vysoké dovozné clá a následná neistota na trhu s oceľou by mohli výrobné náklady významne zvýšiť, čo by v konečnom dôsledku mohlo obmedziť konkurencieschopnosť slovenských producentov na globálnom trhu. Nepredvídateľné sú aj straty zamestnanosti v priemysle, ktorý priamo a nepriamo zamestnáva desaťtisíce ľudí.
Európske opatrenia môžu zmierniť negatívne dopady
Negatívnym ekonomickým dôsledkom vysokých amerických ciel sa dá predísť, avšak len za predpokladu včasnej a efektívnej reakcie Európskej únie. Medzi nevyhnutné kroky odborníci odporúčajú investovať do technologického rozvoja v oceliarskom sektore, predovšetkým prostredníctvom prechodu na výrobu motivovanú zeleným vodíkom namiesto tradičných pecí využívajúcich fosílne palivá.
V tomto kontexte môže výraznú úlohu zohrávať Európska komisia, ktorá disponuje zdrojmi na podporu investícií do výskumu a vývoja ekologickejších výrob v oceliarskom priemysle. Zároveň môže zabezpečiť dostupnosť lacnejšej energie pre výrobcov, čo by výrazne pomohlo znížiť ich prevádzkové náklady.
Dôležitá je tiež aktívna obchodná diplomacia zo strany EÚ. Únia má možnosť zaviesť vlastné ochranné opatrenia, aby mohla podporiť domácich producentov. Popri diplomatických rokovaniach s USA o akýchkoľvek možných výnimkách z ciel je potrebné rozvíjať aj diverzifikáciu exportných trhov. Cieľom by malo byť zníženie závislosti európskych výrobcov od USA, čím sa minimalizuje možný dopad podobných obchodných opatrení v budúcnosti.
Strata sebestačnosti znamená aj bezpečnostné riziko
Pokiaľ by EÚ nebola schopná presadiť efektívne protiopatrenia a zachovať konkurencieschopnosť domácich výrobcov ocele, musela by hroziacu stratu sebestačnosti nahradiť finančne a strategicky náročným dovozom z USA alebo z Číny.
Okrem ekonomického rizika by to znamenalo významnú stratu strategickej autonómie a mohlo by oslabiť obranyschopnosť celej Európy. Domáca oceliarska infraštruktúra je totiž súčasťou kritických hospodárskych kapacít, bez ktorých si európske krajiny iba ťažko zachovajú dlhodobú hospodársku odolnosť a bezpečnostnú prosperitu. Toto riziko zdôrazňuje nutnosť koordinovanej a strategickej reakcie zo strany kompetentných európskych inštitúcií.
