Americké clá so sebou prinášajú viaceré vážne riziká, a to nielen pre domácu ekonomiku, ale aj tú európsku. Obzvlášť problematické je zdvojnásobenie dovozných ciel na oceľ, čo by pre európsky priemysel mohlo znamenať priam katastrofálne dôsledky. Keďže by európski výrobcovia de facto stratili prístup na lukratívny americký trh, prehĺbili by sa ich už existujúce problémy, ktoré sú späté s vysokými výrobnými nákladmi a silnou globálnou konkurenciou. Vyplýva to z varovania britského denníka The Guardian, na ktoré upozornili Správy STVR.
Treba si uvedomiť, že výroba ocele je kľúčovým pilierom pre viaceré dôležité odvetvia, vrátane automobilového priemyslu či stavebníctva. Pokiaľ by teda oceliarsky priemysel v Európe skolaboval, ohrozilo by to nielen samotné hutníctvo, ale aj širokú sieť naviazaných priemyselných odvetví a v konečnom dôsledku aj celú hospodársku a bezpečnostnú infraštruktúru Európy.
Na zdražovanie sa dá pripraviť
Európska únia (EÚ) sa však stále môže vyhnúť tomuto scenáru, ak príjme prípravné opatrenia. V prvom rade by podľa odborníkov mala zlepšiť konkurencieschopnosť svojho oceliarskeho priemyslu. Jednou z možných ciest, ako to dosiahnuť, je podpora lacnejších a ekologickejších alternatív k súčasným výrobným procesom, najmä prechod z pecí poháňaných fosílnymi palivami na technológie využívajúce zelený vodík.
V tomto smere zohráva mimoriadne dôležitú úlohu Európska komisia (EK), ktorá môže podporiť investície do výskumu a výroby lacnejšieho zeleného vodíka a zároveň poskytnúť priemyslu prístup k lacnejšej energii.
Okrem toho by mohla EÚ zvášiť aj vlastné obchodné nástroje na ochranu európskych výrobcov. Môže ísť napríklad o zavedenie ochranných opatrení alebo vyjednávanie s USA o výnimkách z ciel prostredníctvom diplomatických kanálov.
Dôležité je tiež podporovať diverzifikáciu exportných trhov, aby európsky oceliarsky sektor nebol závislý výhradne od USA.
Hrozby sú vážne
Pokiaľ by nedošlo na akékoľvek protiopatrenia, EÚ by riskovala, že v prípade eskalácie obchodných bariér ostane závislá na dovoze ocele hlavne z USA a Číny, čo by mohlo oslabiť jej ekonomickú, ako aj strategickú autonómiu.
Bez domácich kapacít na výrobu kľúčových materiálov, ako je oceľ, by sa Európa stala zraniteľnejšou aj z pohľadu vlastnej obranyschopnosti. Preto je rýchla a strategická reakcia Únie nevyhnutná.
Ako by to postihlo Slovensko?
Ak by došlo k zdvojnásobeniu ciel na dovoz ocele do USA, dopady by sa nepriamo, ale citeľne dotkli aj Slovenska, najmä automobilového priemyslu, ktorý je pre nás alfou a omegou.
Slovensko patrí medzi najväčších výrobcov áut na obyvateľa na svete, pričom automobilky sú jedným z pilierov slovenskej ekonomiky. Produkcia áut si pritom vyžaduje veľké množstvo kvalitnej ocele, ktorá je základným materiálom pre karosérie, podvozky a ďalšie komponenty vozidiel.
Ak by skutočne došlo na 100-percentné zdražovanie, európsky oceliarsky priemysel by sa ocitol pod tlakom, pretože by prišiel o významnú časť odbytu a prebytočná oceľ by zostala na európskom trhu. To by mohlo spôsobiť jej cenové výkyvy, buď pokles v dôsledku nadmernej ponuky, alebo naopak rast cien, ak by európski producenti v dôsledku straty odbytu začali okliešťovať výrobu.
Pre slovenské automobilky by zdražovanie znamenalo neistotu v nákladoch na vstupné materiály, čo je obzvlášť rizikové v období, keď už čelia iným výzvam – od prechodu na elektromobilitu až po globálne napätie v dodávateľských reťazcoch.
Slovenské automobilky, teda Volkswagen Slovakia, Kia, Stellantis či Jaguar Land Rover, sú navyše súčasťou širších koncernov, ktoré vyvážajú svoje autá po celom svete, vrátane USA. Ak by v dôsledku rastúcich nákladov na oceľ došlo k rastu cien finálnych produktov, slovenskí výrobcovia by mohli čeliť nižšiemu dopytu na exportných trhoch a potenciálnemu poklesu výroby. Ohrozené sú teda aj pracovné miesta.
