Štát sa v tomto roku zaviazal silne šetriť verejné výdavky, a to aj v súvislosti s európskymi pravidlami. Napriek snahe, ktorá má formu konsolidačného balíka, však Slovensko stále zotrváva na ceste dlhodobého zdražovania. Európske obmedzenia sú totiž oveľa miernejšie ako národné pravidlá, ktoré sa uplatňovali v minulosti. Dôsledkom sú vyššie deficity a narastajúci verejný dlh, čo naznačuje, že ozdravovanie verejných financií, teda konsolidácia, sa bude pravdepodobne naťahovať ešte dlhé roky. Téme sa venuje denník Pravda.
Vláda sa snaží dosiahnuť postupné zníženie rozpočtového schodku na úroveň 2,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2028, čo však zrejme stále nebude dostatočné na stabilizáciu (rastúceho) dlhu. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) bude na tento cieľ potrebné v budúcom roku nájsť opatrenia v hodnote až 1,8-miliardy eur, pričom v nasledujúcich rokoch budú potrebné ďalšie stovky miliónov.
Pokiaľ sa konsolidačné úsilie neuskutoční, dlh sa môže do konca roka 2028 vyšplhať až na ekvivalent 68,9 percenta HDP, čo je alarmujúca hodnota.
Aj keď štát plánuje postupné ozdravovanie verejných financií, bez dodatočných opatrení dlh nezastaví svoj rast. K stabilizácii by bolo potrebné znížiť deficit na úroveň 2,7 percenta HDP a pokračovať v konsolidačných opatreniach až do roku 2029.
Štát má problém s výdavkovými limitmi
Dodržiavanie výdavkových limitov, ktoré majú zabezpečiť striedmejšie hospodárenie, je na Slovensku ozvlášť problematické. Kým európsky systém výdavkových limitov umožňuje vládam viac flexibility, národné pravidlá boli prísnejšie a stanovovali nižší rast výdavkov.
Vláde sa podľa RRZ vlani nepodarilo dodržať národné limity, keď ich prekročila až o 189-miliónov eur, hoci rezort financií tvrdilo niečo iné. Sporným bodom sú hlavne energodotácie a ich účtovanie.
Európske pravidlá umožnili rast výdavkov až o 6,2 percenta, no v skutočnosti bol rast o 3,8 percenta, najmä vďaka poklesu cien energií, čo nie je výsledok aktívnej úspory vlády. Bez tohto poklesu by vláda limit pravdepodobne nedodržala.
Konsolidácia tu s nami zostane
Experti upozorňujú, že miernejšie európske pravidlá nedokážu zabezpečiť dostatočne rýchle ozdravenie verejných financií.
Vláda by sa preto mala vrátiť k prísnejším národným cieľom. Ak sa bude držať len európskych požiadaviek, obdobie konsolidácie sa predĺži a krajina riskuje, že dlhé roky bude musieť škrtať výdavky a zvyšovať dane, aby stabilizovala svoje financie.
Čo to znamená pre domácnosti?
Dlhodobé problémy s vysokým verejným dlhom a predlžujúcim sa ozdravovaním verejných financií budú mať citeľné dôsledky aj pre slovenské domácnosti. Štát bude musieť naďalej hľadať spôsoby, ako naplniť štátnu kasu, čo sa pravdepodobne prejaví najmä v podobe vyšších daní a zníženia niektorých výdavkov na verejné služby.
V praxi to môže znamenať zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľstva, či už priamo cez vyššie dane z príjmu, alebo nepriamo cez vyššie dane na tovary a služby, ako je DPH.
Pochopiteľne, zvýšené daňové zaťaženie by mohlo domácnostiam ukrojiť väčšiu časť z ich rozpočtov, čím sa zníži ich disponibilný príjem. To by mohlo obmedziť ich schopnosť šetriť, investovať alebo míňať na spotrebu, čo by v konečnom dôsledku spomalilo aj hospodársky rast krajiny.
Okrem vyšších daní môže dôjsť aj k obmedzeniu verejných výdavkov v oblastiach, ktoré priamo ovplyvňujú kvalitu života domácností. Môže ísť o nižšie investície do školstva, zdravotníctva, infraštruktúry či sociálneho zabezpečenia. Napríklad spomalené investície do školských zariadení alebo nemocníc by mohli znížiť dostupnosť a kvalitu verejných služieb.
