Nedostatok plynu je aktuálne hojne rozoberanou témou, predovšetkým v súvislosti s pretrvávajúcim vojnovým konfliktom na Ukrajine, ktorý v tomto roku spôsobil odstavenie kľúčových dodávok z Ruska. Neistotu potom spôsobili aj nedávne správy ohľadne stavu plynových zásobníkov na Slovensku, ktoré v tom čase hlásili alarmujúco nízky stav naplnenia. SPP však tvrdí, že nedostatku plynu počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny sa obávať nemusíme, píše SITA.
V článku, ktorý sme publikovali koncom mája, sme vás informovali, že slovenské pozdemné zásobníky plynu sú naplnené len na niečo vyše tretinu, respektíve 38 percent, čo zodpovedá 13,4 TWh. Naposledy boli takto nízke stavy hlásené v roku 2021, čiže v priebehu pandémie COVID-19. Nešlo však o najnižší stav, aký naša krajina za posledné obdobie vykázala. Ešte horšia situácia nastala v roku 2022, kedy sa začala invázia ruských vojsk na Ukrajinu a vypukla energetická kríza.
Podľa údajov z európskej databázy AGSI je celková kapacita slovenských zásobníkov viac než 35 TWh, pričom priemerná ročná spotreba plynu v krajine sa pohybuje okolo 48 TWh.
Sľúbili zvýšenie dodávok
Štát na tento problém reagoval celkom promptne a vyhlásil všeobecný hospodársky záujem, ktorým zaviazal štátny podník SPP zabezpečiť do 1. novembra 2025 minimálne 17,754 TWh plynu.
Aktuálne to vyzerá tak, že SPP tento záväzok splní. Podnik totiž deklaruje, že naplní svoje zásobníky na 100 percent kapacity, a to už do konca októbra. Uvádza, že proces vtláčania plynu už teraz prebieha plným tempom.
Plyn do zásobníkov je dodávaný nielen tradičnými trasami cez Maďarsko, ale aj cez Rakúsko a Českú republiku, pričom sa využívajú aj swapové operácie, ktoré umožňujú flexibilné riadenie dodávok bez nutnosti fyzického presunu suroviny.
Okrem alternatívnych prepravných trás je stabilita dodávok podporená aj dlhodobými obchodnými kontraktmi. SPP má uzatvorené zmluvy s poprednými medzinárodnými spoločnosťami, akými sú BP, ExxonMobil, Shell, ENI a RWE. Tieto zmluvy poskytujú flexibilitu nielen v množstve plynu, ktoré je možné čerpať, ale aj v dĺžke platnosti kontraktov, čo zvyšuje bezpečnosť dodávok pre slovenských odberateľov.
Naplnenie zásobníkov prikazuje aj EÚ
SPP pritom musí plniť svoje zásobníky nielen kvôli nariadeniu od vlády, ale aj kvôli pravidlám stanoveným zo strany Európskej únie (EÚ). Tie prikazujú všetkým členským štátom naplniť svoje zásobníky na úroveň aspoň 90 percent do 1. novembra 2025, hoci treba podotknúť, že zatčiatkom mája priniesol Európsky parlament úpravu, ktorá má tento cieľ znížiť na 83 percent.
Štátny podnik by ale musel rapídne zvýšiť dodávoky aj v prípade benevolentnejších kritérií. Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák odhaduje, že Slovensko bude musieť zvýšiť dovoz o 180 percent, teda na takmer trojnásobok vlaňajších objemov.
Nedostatok plynu by bol katastrofou
Asi ani netreba hovoriť, že bez plynu by sa nezaobišla drvivá väčšina slovenských domácností. Podľa údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2021 používa plyn na varenie a vykurovanie takmer 68 percent slovenských domácností. Samotné byty využívajú plyn na vykurovanie vo viac než 66 percentách prípadov. Spotreba tejto suroviny navyše medziročne stúpla o viac ako 11 percent, čo zvyšuje tlak na rýchle dopĺňanie zásob.
Pokiaľ ide o ceny plynu, tie sú momentálne celkom stabilné. V druhej polovici mája 2025 sa obchodoval na burze TTF za približne 37 eur za megawatthodinu (MWh), pričom koncom apríla sa cena pohybovala okolo 32 eur za MWh. Pre porovnanie, v auguste 2022 dosiahla cena plynu rekordných 240 eur za MWh. Práve priaznivé ceny môžu v priebehu leta pomôcť k rýchlejšiemu napĺňaniu zásobníkov.
Kde sa plyn skladuje?
ajviac plynu sa skladuje na Záhorí, hlavne v obci Láb, kde sa nachádza komplex podzemných zásobníkov s kapacitou vyše 28 TWh. Prevádzkuje ho spoločnosť Nafta, ktorá kontroluje aj ďalšiu firmu Pazogas, s kapacitou okolo 7 TWh. Tieto zásobníky čerpajú surovinu z niekdajších ložísk ropy a plynu v hĺbke približne 1 800 metrov.
Plyn v zásobníkoch pritom neslúži len slovenským spotrebiteľom. Podľa údajov za rok 2023 slovenské subjekty využili len necelých 50 percent kapacity. Zvyšok patril zahraničným partnerom. Slovensko má zároveň strategické rezervy aj v Česku, konkrétne v obci Dolné Bojanovice, kde štátny SPP skladuje približne 6 TWh plynu určených výhradne na núdzové situácie.
