Od januára 2025 môžu sociálne podniky na Slovensku pri predaji tovaru a služieb uplatniť výrazne zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH), konkrétne vo výške 5 percent. Pre porovnanie, za bežných okolností sa uplatňuje viac ako 4-násobná sadzba, presnejšie 23-percentná. Týmto krokom chcel štát podporiť zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb a zároveň zlepšiť cenovú konkurencieschopnosť sociálnych podnikov. Postupne ale vzniká podozrenie, že niektoré subjekty tento status zneužívajú na nekalé obchádzanie daňového zaťaženia, píše Denník N.
Podľa Finančnej správy, ktorá zahájila proces kontroly po tom, čo došlo k medializácii prípadov možného zneužitia systému, sa zisťuje, či skutočne dochádza k napĺňaniu hlavného cieľa, respektíve pozitívneho sociálneho vplyvu, alebo ide len o prostriedok na obchádzanie bežných daňových pravidiel s vidinou vyššieho zisku.
Práve fakt, že podniky môžu predávať tovar so zníženou DPH bez pridanej hodnoty a bez zásadnej väzby na sociálnu ekonomiku, začína znepokojovať konkurenciu i regulátorov.
Finančná správa má vážne podozrenie
Podľa zákona o DPH môže sociálny podnik využiť zníženú sadzbu len vtedy, ak ide o činnosť v rámci sociálnej ekonomiky, najmä ak podnik opätovne investuje celý svoj zisk do aktivít so sociálnym dopadom. Týka sa to predovšetkým podnikov, ktoré reálne zamestnávajú znevýhodnené osoby – príkladom je terapeutická lekáreň Lepší príbeh, kde až 11 z celkovo 19 zamestnancov sú osoby trpiace zdravotným postihnutím.
Niektoré sociálne podniky však podľa odborníkov (aj časti verejnosti) využívajú túto výhodu len na lacnejší predaj bežného tovaru. Napríklad e-shop ispot.sk, ktorý predáva produkty značky Apple so zníženou DPH, nakupuje produkty bez zásahu do ich podoby a ďalej ich predáva bez zjavnej sociálnej pridanej hodnoty.
Podľa daňovej odborníčky Ľubomíry Murgašovej v takýchto prípadoch ide o tzv. refakturáciu, ktorá nespĺňa podmienky sociálneho podnikania.
Podobný problém sa objavuje aj pri verejnom obstarávaní. Sociálne podniky vstupujú do združení so stavebnými firmami a stávajú sa ich fakturačnými partnermi. Výsledkom je, že napríklad rekonštrukčné práce sú fakturované s 5-percentnou DPH, aj keď ich v skutočnosti realizuje klasická firma.
Týmto spôsobom dochádza k obchádzaniu štandardného daňového režimu, čo vytvára konkurenčnú výhodu. Podľa finančnej správy ide o jasné porušenie podmienok použitia zníženej sadzby dane, pretože ekonomická činnosť neslúži výlučne cieľu sociálnej ekonomiky.
Medzery v legislatíve
Problém je v tom, že samotné zákonné rámce v oblasti sociálneho podnikania umožňujú relatívne širokú interpretáciu podmienok, čo niektoré firmy využívajú na získanie konkurenčnej výhody bez skutočného sociálneho prínosu.
Finančná správa preto posudzuje každú ekonomickú činnosť individuálne, pričom dôsledky môžu mať dosah aj na firmy, ktoré sa zatiaľ spoliehali na nejednoznačnosť legislatívy.
Stojí pritom za zmienku, že sociálne podniky sa už v minulosti zaplietli do kontroverzií. Už prvé projekty z roku 2008 boli spájané s neefektívnym čerpaním eurofondov, podozreniami z klientelizmu a finančnými nezrovnalosťami, ktoré musel napokon uhradiť štát.
Čo bude výsledkom kontroly?
Aktuálne prebiehajúce daňové kontroly môžu priniesť odpovede na zásadné otázky o spravodlivosti systému: Môžu podniky len prekupovať tovar a uplatniť si výhodnú DPH? Neobchádzajú zákon združenia, kde sociálny podnik fakturuje práce, ktoré nevykonáva? Je predaj elektroniky cez e-shop skutočne súčasťou sociálnej ekonomiky?
Odpovede na tieto otázky pravepodobne určia budúcnosť daňových úľav v tejto oblasti. Ak sa preukáže systematické zneužívanie výhod, môže to viesť k legislatívnym úpravám, sprísneniu podmienok alebo k obmedzeniu daňových výhod len pre konkrétne typy aktivít, ktoré majú preukázateľný pozitívny sociálny vplyv.
