Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) reagovala na vyjadrenia bývalého vedenia rezortu, najmä jej predchodcu Karla Hirmana a poslanca Karola Galeka (SaS), týkajúce sa zásob a cien plynu. Ich tvrdenia označila za neprofesionálne zavádzanie a zneisťovanie verejnosti. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Zásobníky by mohli byť plnšie
Ministerka potvrdila, že zásobníky plynu v Európskej únii sú v priemere naplnené na 54 percent, zatiaľ čo na Slovensku je to 43 percent.
Zároveň však vysvetlila, že tento stav je v polovici júna normálny, pretože zásobníky sa napĺňajú hlavne v letných mesiacoch, keď je plyn na trhoch najlacnejší. Ubezpečila, že všetky kontrakty budú naplnené a do 1. novembra bude v zásobníkoch SPP požadovaných 17 terawatthodín (TWh) plynu, ako to vyžadujú nariadenia EÚ.
Saková spresnila, že okrem toho má SPP ďalších približne 7 TWh v zásobníkoch v českých Dolných Bojanoviciach, ktoré sú už teraz naplnené na 85 percent a sú určené pre bezpečnosť dodávok pre slovenské domácnosti.
Informovala tiež, že Slovensko momentálne odoberá z Ruska menej ako polovicu plynu, pričom väčšinu nakupuje z diverzifikovaných zdrojov. Dôvodom má byť nedostatočná kapacita na odber väčšieho množstva ruského plynu.
Kritika cien a zelené dotácie
Ministerka sa ohradila aj voči tvrdeniam poslanca Galeka o vysokých cenách plynu. Odporučila mu pozrieť si štatistiky spred dvoch či troch rokov, ktoré podľa nej ukazovali, že Slovensko malo počas energetickej krízy jedny z najnižších cien plynu v EÚ. Štatistiky Eurostatu, ktoré uvádzal Galek, podľa nej nehovoria o aktuálnych cenách na trhu.
Zároveň skritizovala svojho predchodcu Hirmana v súvislosti s programom Zelená domácnostiam. Tvrdí, že zistila len jeden presun prostriedkov v objeme 30-miliónov eur, pričom išlo o nedočerpané peniaze z predchádzajúceho obdobia. Saková naopak sľúbila, že eurofondový program Slovensko bude v energetickej oblasti pokračovať a je pripravená ho v ďalšej revízii posilniť o ďalšie zdroje.
Sme pod priemerom
Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman (Demokrati) na vyjadrenia Sakovej reagoval s tým, že v skutočnosti potvrdila jeho slová. Podľa neho ministerka priznala, že zásoby plynu na Slovensku sú 10 percent pod priemerom EÚ a že ruský Gazprom si neplní svoje povinnosti a nedodáva plyn v zmluvne dohodnutom objeme.
Hirman tiež oponoval tvrdeniam o arbitráži, ktorú by Slovensko prehralo v Rusku. Podľa neho takéto konania prebiehajú v Európe a Slovensko by malo brániť svoje záujmy súdne, tak ako to urobilo už niekoľko iných krajín. „Zhrniem to: nemáme ruský plyn, nemáme arbitráž a SPP skupuje za drahé peniaze plyn od priekupníkov,“ uzavrel Hirman.
Koniec ruského plynu: Čo nám hrozí?
Ako iste viete, od roku 2028 má Európska únia úplne zakázať dovoz ruského plynu (a ostatných energetických) surovín, čo postihne energetické mixy mnohých členských štátov, predovšetkým Slovenska. Premiér SR Robert Fico tento návrh označil za „ideologický materiál“, ktorý našu krajinu výrazne poškodí.
Jeho realizácia by totiž znamenala zastavenie toku v objeme zhruba 3,5-miliardy kubických metrov plynu, ktorý tečie cez plynovod Turkstream, a to by znamenalo nutnosť Slovenska čerpať surovinu z alternatívnych, teda drahších zdrojov.
„V praxi to bude znamenať nárast cien pre domácnosti. Rátame s vyššími tranzitnými poplatkami, rátame s vyššou cenou komodity. Slovenské domácnosti budú ohrozené zvýšením ceny plynu o 30 až 50 percent,“ vyhlásil Fico. Zároveň spochybnil, či bude mať Slovensko v takom prípade vôbec dostatok plynu.
Premiér tiež upozornil na problém zmluvy s ruským Gazpromom, ktorú má Slovensko podpísanú až do roku 2035. Ak by na základe rozhodnutia Európskej komisie prestalo Slovensko 1. januára 2028 odoberať plyn, Gazprom by mohol krajinu zažalovať a žiadať kompenzácie vo výške 16- až 20-miliárd eur.
Európska únia reaguje
Pokiaľ ide o nákladovosť plynu, poniektorí dúfali, že Európska únia krajinám, ktoré najviac postihne zákaz ruských energií, poskytne aspoň určité dotácie, respektíve kompenzáciu. Tak sa ale nestane. Európska komisia neplánuje poskytnúť akékoľvek finančné kompenzácie krajinám, ktoré budú mať problémy v dôsledku zastavenia dodávok. Tento postoj potvrdil po zasadnutí Rady EÚ pre energetiku eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen.
Argumentuje tým, že mnohé členské štáty už zastavili dovoz energie z Ruska, čo pre ne znamenalo veľké náklady, a teraz musia potrebné kroky podniknúť aj ostatné krajiny v záujme spoločnej energetickej bezpečnosti.
Pokiaľ ide o arbitráž od Gazpromu, tej sa vraj Slovensko obávať nemusí – podľa Jorgensena má Komisia k dispozícii silné právne analýzy, vďaka ktorým by sa firmy nemali dostať do vážnyh problémov. Zákaz by predstavoval „vyššiu moc“, ktorá by poskytovala akúsi imunitu voči zmluvným pokutám.
Prečítajte si tiež
V súvislosti s plynom sa už začalo intenzívnejšie diskutovať o budúcom dotovaní cien energií pre slovenské domácnosti. Pôvodne sa očakávalo, že štát kvôli vysokej nákladovosti v roku 2026 skončí s celoplošným modelom, a teda prejde na adresnejšiu pomoc. A to stále platí.
Podľa všetkého však stále bude mať nárok na pomoc väčšina slovenských domácností, čo je rozhodne dobrá správa. No na druhú stranu – rok 2026 je stále ešte celkom ďaleko, takže sa toho môže ešte veľa zmeniť, vrátane postoja vlády k energopomoci.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
