Ceny energií na európskych trhoch síce mali v uplynulom týždni rozdielny vývoj, no ani v jednom nebol priaznivý. Zatiaľ čo cena zemného plynu zaznamenala prudký nárast, elektrická energia pre Slovensko skôr stagnovala, no naďalej sa drží na vysokých úrovniach, informuje denník Teraz.sk.
Cena zemného plynu s dodaním v júli sa na kľúčovom holandskom virtuálnom uzle TTF predávala v piatok (20. júna) za 40,929 eura za megawatthodinu (MWh). V porovnaní s predchádzajúcim piatkom (13. júna) tak jeho cena vyskočila o viac ako 8 percent. Pre porovnanie, ešte koncom apríla sa cena plynu pohybovala okolo 32 eur/MWh, čo je o štvrtinu menej ako v súčasnosti.
Naopak, cena elektrickej energie pre Slovensko s dodaním v nasledujúcom roku zostala na pražskej burze PXE v porovnaní s predchádzajúcim týždňom bez výraznejšieho pohybu. Zostáva však na vysokej úrovni blízko tohoročných maxím (114,8 eura/MWh). V piatok sa predávala za 111,18 eura/MWh.
Pri porovnaní cien elektriny v regióne má Slovensko podobné alebo mierne nižšie ceny ako Maďarsko, Bulharsko, Chorvátsko či Rumunsko. Výrazne lacnejšiu elektrinu však na pražskej burze nakupujú naši najbližší susedia. Ceny pre Poľsko a Česko sa pohybujú na úrovni okolo 100 eur/MWh.
Problémy s plnením zásobníkov
Aktuálne vysoká cena plynu môže byť podľa analytikov problémom pri napĺňaní podzemných zásobníkov na zimu. Obchodníci a dodávatelia zvyčajne využívajú na nákup do zásoby nižšie letné ceny. Súčasné ceny na júl sú však iba o 4,6 percenta nižšie ako cena plynu očakávaná na štvrtý štvrťrok tohto roka.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) však nedávno potvrdila, že zásobníky plynu v Európskej únii sú v priemere naplnené na 54 percent, zatiaľ čo na Slovensku je to 43 percent. Zároveň vysvetlila, že tento stav je v polovici júna normálny, pretože zásobníky sa napĺňajú hlavne v letných mesiacoch, keď je plyn na trhoch najlacnejší.
Ubezpečila verejnosť, že všetky kontrakty budú naplnené a do 1. novembra bude v zásobníkoch SPP požadovaných 17 terawatthodín (TWh) plynu, ako to vyžadujú nariadenia EÚ.
Saková spresnila, že okrem toho má SPP ďalších približne 7 TWh v zásobníkoch v českých Dolných Bojanoviciach, ktoré sú už teraz naplnené na 85 percent a sú určené pre bezpečnosť dodávok pre slovenské domácnosti.
Informovala tiež, že Slovensko momentálne odoberá z Ruska menej ako polovicu plynu, pričom väčšinu nakupuje z diverzifikovaných zdrojov. Dôvodom má byť nedostatočná kapacita na odber väčšieho množstva ruského plynu.
Dynamické ceny energií
A pri elektrine ešte chvíľku zostaneme. Regulačný úrad – ÚRSO – totiž potvrdil zámer zaviesť na Slovensku tzv. dynamické ceny energií. Tie by sa odvíjali od vývoja na dennom trhu. Jozef Holjenčík, predseda ÚRSO, potvrdil, že tento krok je v súlade s požiadavkami Európskej únie, no úrad k nemu pristupuje pragmaticky a chce ho prispôsobiť slovenským podmienkam.
„Už dnes funguje systém dynamického oceňovania, založený na aktuálnej spotovej cene elektriny. Chceme túto filozofiu a metodiku dynamických cien posunúť ešte ďalej,“ dodal Holjenčík.
Hlavným cieľom zavedenia dynamických taríf je motivovať domácnosti, aby presúvali svoju spotrebu do hodín, keď je elektrina na trhu najlacnejšia. To by im mohlo priniesť výrazné úspory na účtoch. Zároveň by takýto prístup znížil záťaž na elektrickú sieť v špičkových hodinách a znížil by aj celkové náklady v systéme.
Hrozí nám drahší plyn
Od roku 2028 má Európska únia úplne zakázať dovoz ruského plynu (a ostatných energetických) surovín, čo postihne energetické mixy mnohých členských štátov, predovšetkým Slovenska. Premiér SR Robert Fico tento návrh označil za „ideologický materiál“, ktorý našu krajinu výrazne poškodí.
Jeho realizácia by totiž znamenala zastavenie toku v objeme zhruba 3,5-miliardy kubických metrov plynu, ktorý tečie cez plynovod Turkstream, a to by znamenalo nutnosť Slovenska čerpať surovinu z alternatívnych, teda drahších zdrojov.
„V praxi to bude znamenať nárast cien pre domácnosti. Rátame s vyššími tranzitnými poplatkami, rátame s vyššou cenou komodity. Slovenské domácnosti budú ohrozené zvýšením ceny plynu o 30 až 50 percent,“ vyhlásil Fico. Zároveň spochybnil, či bude mať Slovensko v takom prípade vôbec dostatok plynu.
Premiér tiež upozornil na problém zmluvy s ruským Gazpromom, ktorú má Slovensko podpísanú až do roku 2035. Ak by na základe rozhodnutia Európskej komisie prestalo Slovensko 1. januára 2028 odoberať plyn, Gazprom by mohol krajinu zažalovať a žiadať kompenzácie vo výške 16- až 20-miliárd eur.
Prečítajte si tiež
V súvislosti s ukončením čerpania ruských energetických surovín v Európe ešte možno poukázať na prísne rozhodnutie EÚ neposkytnúť žiadne finančné kompenzácie krajinám, ktoré budú mať problémy v dôsledku zastavenia dodávok.
Tento postoj potvrdil po zasadnutí Rady EÚ pre energetiku eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen. Reagoval tak priamo na požiadavky slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý podmieňoval ďalšie rokovania práve riešením náhrady škôd pre Slovensko.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
