Štát v tomto roku vo veľkom konsoliduje, čo znamená, že šetrí všade, kde to ide. Teda takmer. Zatiaľ šetrí hlavne tým, že zvyšuje dane a ceny, zatiaľ čo na sebe má len zriedkavú, v niektorých prípadoch minimálnu úsporu. Zoznam konsolidačných opatrení pritom ešte nie je kompletný, čo ukazujú aj aktuálne udalosti – minister práce, sociálnych vecí a rodiny, Erik Tomáš, našiel ďalší spôsob, akým môže štátna kasa ušetriť, avšak odborníci varujú, že môže mať vážnu dohru. Téme sa venujú Správy STVR.
Nová metóda úspory sa konkrétne týka dôchodkového systému. Tomáš otvorene pripustil, že štát zvažuje otvorenie druhého piliera dôchodkového zabezpečenia, čo okrem pomoc pre konsolidáciu vníma aj ako reakciu na rozpočtový tlak a hľadanie dodatočných zdrojov pre Sociálnu poisťovňu.
Druhý dôchodkový pilier, teda systém starobného sporenia, má aktuálne približne 1,9-milióna sporiteľov, ktorí si v súhrne nasporili viac ako 16,5-miliardy eur. Priemerný mesačný dôchodok, ktorý vlani sporitelia z druhého piliera poberali, bol však len okolo 25 eur, čo otvára otázku efektivity tohto systému pre staršie ročníky.
Čo znamená otvorenie druhého piliera?
Otvorenie druhého dôchodkového piliera znamená, že štát dočasne umožní sporiteľom dobrovoľne z tohto systému vystúpiť alebo doň opätovne vstúpiť. Za bežných okolností sa rozhodnutie o účasti v druhom pilieri robí len raz, spravidla pri vstupe do pracovného pomeru, no počas otvorenia piliera môžu ľudia túto voľbu zmeniť.
V praxi to znamená, že sporitelia, ktorí si v druhom pilieri ukladajú časť svojich dôchodkových odvodov do súkromne spravovaných fondov, môžu počas obdobia otvorenia požiadať o vystúpenie, čím sa všetky ich úspory presunú späť do prvého (priebežného) piliera, teda pod správu Sociálnej poisťovne.
Cieľom takéhoto kroku býva najčastejšie snaha štátu krátkodobo získať dodatočné zdroje na výplatu dôchodkov. Keďže peniaze z druhého piliera sú evidované mimo štátneho rozpočtu, ich návrat späť do verejného systému zníži potrebu štátnych dotácií do Sociálnej poisťovne a uľahčí financovanie výdavkov.
Čo presne by tým štát získal?
Minister Tomáš upozornil, že v druhom pilieri sa nachádzajú ľudia, ktorí z pohľadu veku, príjmu či nasporenej sumy už nemajú reálnu šancu vyťažiť z tohto piliera vyšší dôchodok, než keby zostali len v prvom pilieri. V prípade otvorenia systému by podľa neho vystúpenie z druhého piliera malo zostať dobrovoľné a cielené najmä na ľudí tesne pred dôchodkom.
Neprehliadnite
Analytik Jozef Mihál pritom odhaduje, že po otvorení druhého piliera by mohlo systém opustiť až 200-tisíc ľudí, čo by znamenalo prínos viac ako jednej miliardy eur pre Sociálnu poisťovňu. V optimistickom scenári by však mohol byť tento objem ešte vyšší, a to až 2-miliardy eur.
Tieto financie by podľa Mihála umožnili znižiť štátne dotácie do dôchodkového systému, ktoré vlani dosiahli takmer tri miliardy eur, a zabezpečiť výplatu dôchodkov a trinásteho dôchodku.
Negatívne dôsledky budú skôr dlhodobé
Zatiaľ čo pre štát by otvorenie druhého piliera mohlo znamenať krátkodobý rozpočtový prínos, odborníci varujú pred dlhodobými negatívnymi dôsledkami. Mihál upozorňuje, že štát by takýmto krokom síce na chvíľu získal dodatočný príjem, ale v budúcnosti by zvýšil zadlženosť Slovenska a prehĺbil deficity v Sociálnej poisťovni, keďže financovanie dôchodkov by bolo čoraz viac závislé len od prvého priebežného piliera.
Okrem toho by sa mohla oslabiť dôvera verejnosti v dôchodkový systém, najmä ak by sa otvorenie opakovalo . A to sa už v minulosti stalo štyrikrát. Celkovo z druhého piliera doteraz vystúpilo viac ako 420-tisíc sporiteľov, čo značne ovplyvnilo kontinuitu jeho vývoja.
Štát môže veľa stratiť
Pochopiteľne, diskusia o otvorení systému má zásadný vplyv aj na správcov dôchodkových fondov. Podľa Miroslava Kotova, predsedu Asociácie dôchodkových správcovských spoločností, takéto prostredie vytvára investičnú neistotu, pretože správca si nemôže byť istý, či bude mať čas alebo možnosť fondy správne reinvestovať alebo ziskovo predať.
Z tohto dôvodu môžu dôchodkové správcovské spoločnosti odkladať rizikovejšie investície do akcií, ktoré by síce mohli priniesť vyššie výnosy, ale sú zároveň menej likvidné. Ak by sa ukázalo, že fond bude musieť kvôli legislatívnej zmene rýchlo predať svoje aktíva, mohlo by to viesť k stratám alebo nevýhodnému výpredaju.
Pritom práve negarantované fondy (napr. akciové a indexové) za posledný rok zhodnotili majetok sporiteľov o 6 až 10 percent, kým garantované fondy dosiahli výnos od 2,5 do 3,5 percenta. To poukazuje na význam investičnej stratégie, ktorú však politická nestabilita môže podkopať.
