Slovenskí plynári sú pripravení na rôzne scenáre vývoja, vrátane úplného ukončenia dovozu ruského plynu po roku 2027, ako to plánuje Európska komisia. Upozorňujú však, že takýto krok by bol pre Slovensko mimoriadne nákladný. Podľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) by prechod výlučne na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) stál slovenskú ekonomiku stovky miliónov eur ročne navyše, píše denník Pravda.
Prečo by bol LNG plyn drahší?
Výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský vysvetlil, že hoci existujú alternatívy, ruský plyn zostáva nákladovo najvýhodnejšou možnosťou. Prechod na LNG by znamenal navýšenie ceny z dvoch hlavných dôvodov.
Po prvé, Slovensko by muselo platiť tranzitné poplatky za prepravu plynu z prímorských LNG terminálov cez okolité krajiny. Po druhé, cena plynu v našom regióne je už teraz o 3 až 5 eur vyššia ako v západnej Európe, a to kvôli vysokej konkurencii a dopyte, najmä zo strany Ukrajiny, ktorá sa snaží získať akýkoľvek dostupný plyn.
Ako sú na tom súčasné dodávky?
Kvasňovský potvrdil, že základom dodávok je stále dlhodobý kontrakt medzi SPP a Gazpromom, platný do roku 2034. Ruský plyn však už na Slovensko neprúdi z východu, ale z juhu. Zároveň zdôraznil, že Slovensko už dnes nie je odkázané len na jeden zdroj. Vďaka investíciám do prepojení so susedmi dokážeme prijímať plyn zo všetkých smerov.
Dôležitým faktom je, že 30 až 40 % súčasných dodávok na Slovensko už pochádza z neruských zdrojov. Ide napríklad o plyn z Nórska alebo LNG, ktorý k nám prichádza cez Rakúsko a Česko. Čo sa týka prípravy na zimu, slovenské zásobníky plynu sú momentálne naplnené na viac ako 76 % a očakáva sa, že do začiatku zimy dosiahnu požadovanú úroveň.
Pilier energetickej bezpečnosti
Na nedávnom sneme SPNZ bol za staronového prezidenta zväzu zvolený Rastislav Ňukovič. Ten uviedol, že aj napriek náročnej situácii a zmenenej plynárenskej mape Európy zostáva slovenská robustná infraštruktúra dôležitým pilierom energetickej bezpečnosti.
Zväz plánuje v budúcnosti podporovať inovácie, ako je využitie umelej inteligencie v sektore, a presadzovať plynovú mobilitu ako relevantnú alternatívu k iným pohonom.
Ako to ovplyvní účty?
Pre slovenské domácnosti by mal úplný prechod z ruského plynu na dodávky výlučne z LNG dva hlavné a v istom zmysle protichodné dôsledky. V krátkodobom horizonte by to takmer s istotou znamenalo vyššie ceny a drahšie účty za energie, no z dlhodobého hľadiska by to naopak zvýšilo našu energetickú bezpečnosť a stabilitu.
Dôvodom predpokladaného nárastu cien je, ako upozorňujú plynári, predovšetkým logistika a trhové prirážky. LNG sa na Slovensko, ktoré nemá prístup k moru, musí dovážať potrubím z prímorských terminálov v iných krajinách (napr. v Poľsku, Chorvátsku či Nemecku).
Za túto prepravu si Slovensko musí platiť tranzitné poplatky, ktoré pri priamych dodávkach z východu neplatilo. Navyše, cena plynu v našom regióne je často vyššia ako v západnej Európe kvôli veľkej konkurencii a dopyte. Tieto dodatočné náklady v stovkách miliónov eur by sa nevyhnutne premietli do vyššej regulovanej ceny plynu pre domácnosti.
Znamenalo by to teda drahšie varenie a najmä kúrenie. A keďže mnoho teplární využíva plyn, následne by zdraželo aj centrálne teplo pre obyvateľov bytových domov.
Na druhej strane by tento krok znamenal zásadné posilnenie energetickej bezpečnosti Slovenska. Odstrihnutím sa od Ruska by sme sa zbavili závislosti od jediného, politicky nespoľahlivého dodávateľa, ktorý v minulosti opakovane použil plyn ako zbraň. Dostupnosť plynu pre slovenské domácnosti by tak už nezávisela od politických rozhodnutí v Moskve.
Táto nová istota by však bola vykúpená novými zraniteľnosťami – stali by sme sa plne závislí od prepravných kapacít našich susedov a od výkyvov na globálnom trhu s LNG, kde môžu ceny rýchlo stúpať napríklad v dôsledku zvýšeného dopytu v Ázii alebo prírodných katastrof v producentských krajinách.
