Dávka. Toto slovo vás buď nadchne, alebo nahnevá – v závislosti od toho, či nejakú poberáte a ak áno, tak v akej výške. Dávky sú na Slovensku bežným fenoménom, pričom obyvateľom pomáhajú preklenúť vysoké životné náklady. V očiach skúsených ekonómov sú však niektoré z nich jednoducho príliš nevýhodné, a to hlavne teraz, teda v priebehu konsolidácie. Exemplárnym príkladom je trinásty dôchodok.
Hoci sa pôvodne špekulovalo, že trinásty dôchodok skončí, realita je napokon úplne opačná. Trinásty dôchodok, ktorý sa vypláca každý december, by mal byť znova o niečo vyšší. Podľa odhadu odborníka na dane a odvody Jozefa Mihála, na ktorý upozornila SITA, by sa mohol zvýšiť približne o 26 eur.
Trinásty dôchodok v novej výške
Celková výška trinásteho dôchodku by tak v roku 2026 mohla dosiahnuť sumu okolo 693 eur. Pre porovnanie, v decembri tohto roka (2025) dostanú seniori trinásty dôchodok vo výške 667,3 eura. Hoci zvýšenie nebude závratné, v predvianočnom období určite poteší.
Jozef Mihál však zdôrazňuje, že ide zatiaľ o jeho odhad, ktorý vychádza z údajov Sociálnej poisťovne o priemernej výške dôchodkov za prvých päť mesiacov tohto roka, a skutočná suma sa tak môže ešte mierne líšiť.
Kto má nárok na túto dávku?
Trinásty dôchodok je definovaný ako jednorazová sociálna dávka, ktorú poberatelia dôchodkov dostávajú každý december ako formu finančného prilepšenia v období vyšších výdavkov. Nárok naň má každý, kto v danom roku poberá niektorý z dôchodkov od Sociálnej poisťovne.
Týka sa to teda nielen starobných, ale aj predčasných starobných, invalidných, vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodcov. Dôležitou informáciou je, že o túto dávku nie je potrebné podávať žiadne žiadosti. Sociálna poisťovňa ju vypláca automaticky, zvyčajne v rovnakom termíne ako bežný dôchodok za mesiac december.
Trinásty dôchodok spomaľuje konsolidáciu
Ako sme spomenuli, štát sa aktuálne nachádza uprostred konsolidácie, ktorej cieľom je osekať deficit verejných financií aj verejný dlh. Aby dokázal splniť tento cieľ, potrebuje šetriť peniaze, čo je úmysel, v rámci ktorého už predstavil viacero prísnych opatrení. Problémom však je, že väčšina z týchto opatrení šetrí zvyšovaním daňového a všeobecne nákladového zaťaženia obyvateľstva. Sám na sebe zatiaľ šetrí len minimálne.
Viacerí odborníci už odporučili, aby vláda zrušila alebo znížila niektoré dávky, ktoré príliš zaťažujú štátny rozpočet. A trinásty dôchodok do tejto kategórie rozhodne patrí.
Namiesto toho sme sa ale dočkali zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH) na 23 % a zavedenie transakčnej dane. Áno, transakčná daň síce má na jeseň pre veľkú časť ľudí skončiť, no nebude to bez náhradného opatrenia – zrušenia minimálne dvoch štátnych sviatkov.
Ekonómovia upozorňujú, že trinásty dôchodok je plošná dávka, ktorú dostávajú aj seniori s nadpriemernými dôchodkami, čiže seniori, ktorí ich objektívne nepotrebujú. Výsledkom je, že veľká časť verejných prostriedkov ide aj tým, ktorí by ich reálne nemuseli dostať, čo znižuje efektívnosť vynaložených výdavkov.
Z konsolidačného hľadiska ide o značnú záťaž pre štátny rozpočet. Trináste dôchodky sa vyplácajú plošne a štát tak musí nájsť prostriedky na vyplatenie veľkej sumy. Tieto výdavky sú každoročné a nie sú podmienené ekonomickým rastom, čo znamená, že aj v čase rozpočtových problémov alebo recesie zostávajú veľkým fixným nákladom.
Plošné dávky zároveň neadresujú problém chudoby v seniorskej populácii efektívne. Peniaze sa nerozdeľujú podľa potreby, ale rovnomerne medzi všetkých poberateľov dôchodkov, čím sa stráca možnosť cielenou pomocou výraznejšie zlepšiť situáciu najzraniteľnejších skupín.
Ak by sa trináste dôchodky vyplácali adresne, teda viac tým, ktorí majú nízke dôchodky, a menej alebo vôbec tým, ktorí majú vysoké príjmy, mohlo by sa pri nižších celkových nákladoch dosiahnuť vyššie sociálne prínosy.
Koniec sviatkov, menej peňazí na výplate
V rámci návrhu na zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a drobných podnikateľov (s obratom do 100-tisíc eur) sa už de facto rozhodlo o zrušení 17. novembra ako dňa pracovného pokoja. Pochopiteľne, pracujúci by tento krok pocítili nielen fyzicky, ale aj na výplatnej páske.
Hoci by stále išlo o sviatok, za prácu v tento deň by už nedostali príplatky. Príplatky, ktoré boli doteraz vyplácané za prácu počas sviatku, pritom predstavovali najmenej 100 percent priemerného hodinového zárobku zamestnanca.
Ako príklad môžeme použiť zamestnanca s minimálnou mzdou, ktorá v tomto roku dosahuje 816 eur mesačne, respektíve 4,690 eura na hodinu. Pri osemhodinovej pracovnej zmene môže kvôli jednému zrušenému sviatku prísť o príplatok vo výške až 37,5 eura. Po novom bude za prácu 17. novembra dostávať len svoj bežný plat, bez akéhokoľvek navýšenia.
Ekonomika je zlá, protesty sa kopia
Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) nedávno upozornila na zlý stav slovenskej ekonomiky v liste, ktorý adresovala prezidentovi, predsedovi parlamentu, premiérovi a predsedom všetkých parlamentných strán. Komora kritizuje súčasné smerovanie vládnej politiky a navrhuje viacero opatrení na zmenu.
Podľa SOPK Slovensko zaostáva v dynamike rastu HDP voči susedom, nedarí sa mu výraznejšie znižovať deficit verejných financií a zaostáva aj v budovaní infraštruktúry, rozvoji zdravotníctva a v zastavení úpadku vzdelávania. Komora tvrdí, že súčasné smerovanie vládnej politiky kladie dôraz na politické a sociálne priority a do pozadia posúva efektívnosť fungovania ekonomiky, čo vedie k nízkej konkurencieschopnosti a nedostatku zdrojov.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
