Naprieč spoločnosťou sa už veľmi dlhú dobu šíria teórie o tom, že pokročilá 5G technológia síce prináša vysoké rýchlosti pripojenia, no zároveň predstavuje vážne riziko pre ľudské zdravie. Podľa niektorých fám signál preniká do ľudských buniek, kde vyvoláva škodlivé procesy. Existuje pritom mnoho štúdií, ktoré to vylučujú. A teraz prichádza ďalšia. Upozornil na ňu server IFLScience.
Nová štúdia pochádza od nemeckých vedcov z Constructor Univerzity. Konkrétne vykonali komplexný eperiment, aby raz a navždy rozhodli, či elektromagnetické vlny z 5G technológie skutočne poškodzujú ľudské bunky. Výsledok zrejme zarazí všetkých konšpirátorov.
Jednoznačne totiž hovorí, že 5G signál má na ľudské bunky nulový vplyv. A platilo to dokonca aj pri expozícií, ktorá desaťnásobne prevyšovala bežné bezpečnostné limity. Tento výskum tak stavia definitívnu hrádzu medzi vedecké fakty a dezinformácie, ktoré sa šíria o 5G technológii v podstate od momentu, kedy vznikla.

Zložitý experiment
Doterajšie výskumy čelili rôznym výhradám. Vraj im často chýbali slepé pokusy, kontrola teploty či transparentné analytické postupy.
Nový experiment preto kládol dôraz na čo najprísnejšiu metodológiu. Výskumníci použili dva typy ľudských kožných buniek – keratinocyty (bunky vonkajšej vrstvy pokožky) a fibroblasty (bunky spojivového tkaniva) – a vystavili ich frekvenciám 27 GHz a 40,5 GHz, ktoré sú oveľa vyššie ako bežné hodnoty používané v 5G infraštruktúre.
Intenzita žiarenia sa pohybovala od bežných úrovní až po extrémne hodnoty, ktoré, ako sme spomenuli, desaťnásobne prekračovali limity stanovené ako bezpečné. Bunky boli skúmané po dvojhodinovej a 48-hodinovej expozícii, pričom výskumníci sledovali zmeny v expresii génov, konkrétne pomocou RNA sekvenovania, ako aj epigenetické zmeny pomocou metylácie DNA.
5G ľudskému telu neškodí
Ani v najťažších možných podmienkach nedošlo k žiadnym významným biologickým zmenám. Bunky si zachovali stabilnú genetickú aj epigenetickú aktivitu, bez akýchkoľvek známok poškodenia. Jediné bunky, ktoré vykazovali akékoľvek zmeny, boli tie, ktoré boli vystavené ultrafialovému (UV) svetlu, čo však je očakávaná a dobre zdokumentovaná reakcia.
Aby si vedci boli istí, že ich závery nie sú výsledkom náhody, do experimentu zahrnuli aj slepé testy, kontrolu teploty a tzv. „sham exposure“. Ide o skupinu buniek, ktoré boli spracované ako testované, ale bez skutočnej expozície žiareniu. Navyše aplikovali metódu náhodného premiešania vzoriek (permutácie), ktorá im umožnila overiť, či by pri náhodnom rozdelení buniek výsledky ukázali nejaký signifikantný rozdiel. Ani táto analýza nedohalila akékoľvek rozdiely.
Koniec dezinformáciám
Autori publikácie veria, že ich výskum by mohol raz a navždy ukončiť šírenie mýtov o 5G technológii. Upozorňujú, že napriek vyjadreniam Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) či Národného toxikologického programu (NTP) pretrvávajú vo verejnosti pochybnosti, často živené izolovanými, metodologicky pochybnými štúdiami.
„S ohľadom na naše dôkladné kontrolné podmienky, rozsah expozície a analytické prístupy si myslíme, že sa nám podarilo uzavrieť túto diskusiu. Najmä čo sa týka neexistencie tzv. netepelných biologických účinkov 5G signálu na ľudské kožné bunky,“ uviedli vedci.
5G nám pomáha
Technológia 5G vznikla ako odpoveď na dramatický nárast dátového prenosu v mobilných sieťach. Okrem vyšších prenosových rýchlostí a nižšej latencie ponúka aj kapacitne lepšie možnosti pre obrovské množstvo pripojených zariadení.

Je celkom paradoxné, že rovnaká technológia, ktorá umožnila šírenie konšpiračných teórií o jej vlastnej škodlivosti, sa stala aj nástrojom ich vyvrátenia. Práve vďaka nej sa totiž môžu výsledky vedeckých štúdií šíriť rýchlo a efektívne.
Vedci dúfajú, že ich štúdia pomôže obnoviť dôveru verejnosti v moderné technológie a zároveň upozorňuje na potrebu kritického myslenia pri hodnotení neoverených informácií, najmä v dobe rýchlej digitalizácie a dezinformácií.