Verejný dlh Slovenska dosiahol historicky najvyššiu hodnotu – 77,65 miliardy eur. To znamená, že každý občan, vrátane detí a dôchodcov, momentálne dlhuje už viac ako 14 328 eur. Táto suma za posledných 18 mesiacov vzrástla približne o 1 500 eur na obyvateľa, čo vyvoláva ostrú kritiku zo strany opozície a ekonomických analytikov.
Napriek častým vyjadreniam vlády premiéra Roberta Fica o potrebe šetrenia a konsolidácie verejných financií, realita ukazuje opačný trend. Od roku 2023, keď bola výška verejného dlhu približne 68,9 miliardy eur, sa celkový dlh zvýšil takmer o 9 miliárd eur. Pre lepšiu predstavu, za tieto peniaze by mohlo Slovensko postaviť približne 300 kilometrov nových diaľnic alebo financovať výstavbu 18 moderných nemocníc.
Kontroverzné opatrenia zhoršujú situáciu
Za rýchlo rastúci dlh analytici vinia predovšetkým súčasnú politiku ministra financií Ladislava Kamenického zo strany Smer-SD. Hlavným terčom kritiky sa stala najmä transakčná daň, ktorá podľa ekonómov brzdí rast a rozvoj slovenskej ekonomiky. Zavedenie tejto dane výrazne zvýšilo daňové zaťaženie podnikov, čo v konečnom dôsledku spomaľuje ekonomický rast a odrádza investorov.
Analytici a opoziční politici poukazujú aj na neprimerane vysoké výdavky štátu. Často sa spomínajú predražené verejné zákazky, vysoké mzdy politikov a štátnych zamestnancov, či luxusné vybavenie ministerstiev a štátnych úradov. Podľa opozície takéto hospodárenie nie je v súlade s deklarovanou konsolidáciou a nevyhnutnosťou šetriť.
Experti zdôrazňujú, že vláda zatiaľ nedokázala predstaviť efektívny plán, ako sa s rastúcim dlhom vyrovnať. Súčasné opatrenia, ako zvyšovanie daní, sú podľa nich kontraproduktívne a môžu viesť k zníženiu životnej úrovne občanov.
Dôsledky dlhu pocítia bežní občania
Rast verejného dlhu má priame dopady na každodenný život ľudí. Ekonómovia upozorňujú, že vyššie zadlženie znamená rastúce ceny tovarov a služieb, vyššie daňové zaťaženie a zhoršenie dostupnosti verejných služieb ako zdravotníctvo, vzdelávanie či kvalitná infraštruktúra. Štvorčlenná rodina na Slovensku nesie na svojich pleciach dlh približne vo výške 57-tisíc eur.
Ďalším negatívnym dôsledkom môže byť postupná strata dôvery finančných trhov, čo by znamenalo drahšie financovanie dlhu. Už dnes Slovensko platí vyššie úroky ako napríklad susedné Česko alebo Rakúsko. V prípade ďalšieho zvyšovania dlhu by sa náklady na obsluhu verejného dlhu mohli dramaticky zvýšiť, čo by ešte viac zhoršilo finančnú situáciu štátu.
Prečítajte si tiež
Nutné sú systémové zmeny a efektívne reformy
Podľa odborníkov nestačia čiastkové úsporné opatrenia, ktoré doteraz zaviedla súčasná vláda. Na riešenie problému vysokého zadlženia sú potrebné zásadné reformy v oblasti verejných financií, zníženie byrokracie, efektívnejšie využívanie európskych fondov a podpora podnikateľského prostredia.
Analytici navrhujú napríklad zásadné zníženie korupcie, obmedzenie plytvania vo verejnej správe, zavedenie transparentnejších pravidiel pri verejných zákazkách a posilnenie kontroly výdavkov štátu. Taktiež upozorňujú na potrebu štrukturálnych reforiem v oblasti dôchodkového systému, zdravotníctva a školstva, ktoré dlhodobo zaťažujú verejné financie.
Bez implementácie týchto zmien Slovensko riskuje ďalšie zvyšovanie dlhu, ktoré negatívne ovplyvní ekonomickú budúcnosť krajiny aj životnú úroveň ďalších generácií. Vláda preto musí byť pripravená na odvážne a nepopulárne kroky, aby zastavila nepriaznivý trend a zabezpečila udržateľné hospodárenie krajiny.
