Transakčná daň, ktorá bola zavedená od 1. apríla 2025, výrazne ovplyvnila celé Slovensko, predovšetkým však podnikateľský sektor, nakoľko toho sa legislatíva priamo týka. Hoci daň platí len niečo vyše mesiaca, už teraz je zrejmé, že má a aj bude mať ďalekosiahle dôsledky, a to hlavne pre malé a stredné podniky. Pre mnohých podnikateľov je situácia natoľko kritická, že sa rozhodli buď to skončiť, alebo presunúť svoj biznis do zahraničia. Posledný vývoj v súvislosti s transkačnou daňou podrobne rozobral portál Aktuality.sk.
Samozrejme, reakcie podnikateľského prostredia na transakčnú daň boli rôzne. Jednu vec však mali spoločnú – rýchlosť. Mnohí takmer okamžite zrušili či obmedzili možnosť bezhotovostnej platby, a teda sa vrátili k hotovosti. Zaznamenané boli aj prípady, kedy obchodníci začali poskytovať zľavy zákazníkom platiacim v keši.
Tento krok mal kompenzovať náklady spojené s transakčnou daňou. Pre niektoré firmy sa však podnikanie v nových podmienkach napriek tomutalo neúnosné – rozhodli sa preto úplne ukončiť svoju činnosť.
Nie všetci z nich však končia úplne. Jedným z častý riešení, ktoré volia hneď potom, je presun podnikateľskej činnosti do zahraničia, pričom veľmi obľúbenými destináciami sú Česká republika a Poľsko. Medzi tými, ktorí už tento krok podnikli, je napríklad slovenský hudobník Martin Matys, ktorý zrušil slovenskkú spoločnosť a otvoril novú v Česku. Rovnaké plány má aj mladá režisérka Zuzana Marianková, ktorá je známa svojou účasťou na charitatívnych zbierkach.
K podnikateľom z radov umelcov sa postupne pridávajú aj menšie firmy a živnostníci z rôznych sektorov.
Zahraničie láka nižšími nákladmi
Pre mnohých podnikateľov je Česká republika oveľa výhodnejšia nielen z finančného hľadiska, ale aj toho administratívneho. Napríklad Peter Hlavatý, majiteľ zváračskej firmy Weldcoup, mal už predtým dlhšie uvažovať o presune svojej podnikateľskej činnosti do zahraničia. Zavedenie transakčnej dane de facto jeho rozhodnutie spečatilo.
Ako dôvod pritom uvádza nielen vyššie daňové zaťaženie, ale aj priam astronomické odvody – tie vraj v prípade jeho biznisu prekračujú sumu tisíc eur mesačne. V dohľadnej budúcnosti teda plánuje presun pod českú právnickú osobu, čím by mal dosiahnuť nižšie daňové aj administratívne zaťaženie.
Podľa odborníkov z oblasti daňového poradenstva sú pre podnikateľov čoraz atraktívnejšie aj podmienky v Poľsku. Krajina ponúka menej byrokratických prekážok, nepraktikuje transakčnú daň a celkovo je legislatíva nastavená tak, aby podnikanie podporovala, nie brzdila. Tento prístup výrazne šetrí náklady firmám, ktoré realizujú vysoký objem finančných operácií.
Transakčná daň nie je jediný dôvod
Ďalším kľúčovým faktorom, ktorý motivuje slovenských podnikateľov k presunutiu svojich firiem do zahraničia, sú rozdiely v odvodoch. Zatiaľ čo v Poľsku tvoria odvody približne 20 percent hrubej mzdy, v Česku je to okolo 24 percent. A Slovensko? Tu sa šplhajú až na úroveň 35 percent.
Rozdiely sú potom markantné aj v čistých príjmoch zamestnancov. Pracovník s hrubou mzdou 1 500 eur dostane na Slovensku v čistom približne 975 eur, zatiaľ čo v Poľsku by pri rovnakých nákladoch zamestnávateľa mohol mať čistý príjem až 1 200 eur.
A to ešte stále nie je celý príbeh. Atraktívnejšie sú aj sadzby dane z príjmu právnických osôb. V Poľsku nové a malé firmy platia len 9 percent, zatiaľ čo v Česku platí jednotná sadzba 21 percent. Na Slovensku sa síce uplatňuje 10-percentná sadzba pre firmy s ročným príjmom do 100-tisíc eur, no pri vyšších výnosoch platí základná sadzba 21 percent a pre veľké firmy s výnosmi nad 5-miliónov eur dokonca nová sadzba 24 percent, ktorú priniesol konsolidačný balíček.
Situácia po zavedení transakčnej dane ukazuje, že mnohé slovenské firmy hľadajú spôsob, ako si udržať konkurencieschopnosť v čoraz náročnejšom domácom prostredí. Pre mnohých podnikateľov sa riešením stáva odchod do krajín, kde je podnikateľské prostredie priaznivejšie – nižšie dane, jednoduchšia administratíva a nižšie odvody. Ak sa nezmení aktuálny prístup štátu, trend odchodu podnikateľov zo Slovenska môže v najbližších mesiacoch ešte viac zosilnieť.
Smutných ukazovateľov je viacero
Ničivý vplyv, ktorý predstavuje transakčná daň, dokazuje aj nedávny prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), na ktorý sme vás upozornili v samostatnom článku na tomto odkaze.
Stručne podané – podnikatelia považujú transakčnú daň za náramne škodlivú. Zatiaľ čo približne 77 percent respondentov ju považuje za úplne nezmyselný krok, ďalších 20 percent sa k nej stavia „prevažne negatívne“. Dve tretiny podnikateľov pritom predpokladajú, že sa táto daň nevyhnutne premietne do konečných cien tovarov a služieb.
A to sa v podstate už deje. Vyše 22 percent respondentov priznalo, že už upravili ceny smerom nahor v reakcii na nové náklady spojené s transakčnou daňou. Ďalších 47 percent plánuje zvýšiť ceny v najbližšom období. Naopak, iba 23 percent podnikateľov deklarovalo, že ceny zvyšovať neplánuje.
Zaujímavosťou je, že 8 percent podnikateľov zdraženie neaplikovalo pri hotovostných platbách, čím sa ukazuje, že hotovosť môže byť v niektorých prípadoch vnímaná ako spôsob, ako sa novej dani vyhnúť.
No žiaľ, nie je to len cenová politika, čo musia podnikatelia meniť. V dôsledku zákona o dani z finančných transakcií upravujú aj svoje každodenné operácie. Až 77 percent firiem uviedlo, že obmedzujú počet bankových transakcií, pričom 31 percent opýtaných subjektov dáva prednosť hotovostným platbám.
Avizujú sa zmeny, na činy však zatiaľ nedošlo
V posledných týždňoch sme sa z viacerých strán dopočuli o tom, že transakčná daň sa môže zmeniť. Návrhov je mnoho – niektoré cielia na úplne zrušenie dane, niektoré ju chcú obmedziť.
Podľa Jána Richtera, poslanca a predsedu poslaneckého klubu strany Smer-SD, je možné, že daň bude po určitom čase predmetom komplexného zhodnotenia z hľadiska jej efektívnosti. Upozornil, že zákon je v platnosti len krátko, na čo pripustil, že niektoré technické aspekty by sa mohli zlepšiť.
Diskusia o možných úpravách je aktuálne otvorená aj v rámci Koaličnej rady, keďže Slovenská národná strana (SNS) predložila do parlamentu návrh novely zákona o dani z finančných transakcií.
Richter zároveň tvrdí, že zámerom tejto dane nebolo zaťažiť živnostníkov a malé podniky. Dokonca podotkol, že jej reálne dopady nie sú také výrazné, ako sa prezentuje. Asi ani netreba hovoriť, že tento výrok pobúril drvivú väčšinu podnikateľov.
V rámci otázky politickej stability Richter uviedol, že je možné dosiahnuť dohodu bez nutnosti spájať hlasovanie o transakčnej dani s vyslovením dôvery vláde. Podľa neho existuje vôľa upraviť zákon v rámci bežného legislatívneho procesu.
Aj tejto téme sme na našom webe venovali samostatný článok. Nájdete ho na tomto odkaze.
