Americký senátor Lindsey Graham, významný spojenec bývalého prezidenta Donalda Trumpa, predložil plán na zavedenie mimoriadne vysokých ciel vo výške až 500 % na krajiny, ktoré budú pokračovať v obchodovaní s Ruskom. Táto iniciatíva má potrestať Rusko za pokračujúcu vojnu na Ukrajine a súčasne ekonomicky poškodiť jeho obchodných partnerov.
Podľa Grahamových slov má plán dostatočnú podporu v americkom Senáte, pričom za ním stojí 72 senátorov. Ak by jeho návrh prešiel, clo by mohlo zasiahnuť všetky krajiny, ktoré aktuálne dovážajú ruský plyn, ropu či urán, vrátane Slovenska. Sankcie by mali podľa senátora spôsobiť ekonomickú bolesť Rusku, ale aj všetkým jeho obchodným partnerom.
Slovensko medzi najohrozenejšími
Slovensko patrí medzi najväčších odberateľov ruského plynu v Európskej únii, konkrétne je na štvrtom mieste. V prvom kvartáli tohto roka doviedlo z Ruska plyn v celkovej hodnote až 572 miliónov eur, pričom zaostáva len za Francúzskom, Maďarskom a Belgickom.
Na rozdiel od západoeurópskych krajín, ktoré nakupujú predovšetkým skvapalnený plyn (LNG), je Slovensko závislé od klasických potrubných dodávok, ktoré sú oveľa komplikovanejšie nahraditeľné z alternatívnych zdrojov. Ak by teda boli uplatnené navrhované americké clá, dopad na slovenskú ekonomiku by bol oveľa tvrdší ako napríklad v prípade Španielska či Belgicka, ktoré môžu LNG nakupovať od iných dodávateľov.
Gazprom v poslednom období dokonca zvýšil objem plynu dodávaného Slovensku cez plynovod TurkStream, čo ešte viac prehlbuje závislosť krajiny od ruskej komodity a zvyšuje potenciálnu zraniteľnosť voči americkým sankciám.
Európske krajiny v neistote
Ohrozené nie sú iba Slovensko či Maďarsko, ktoré sú závislé od potrubných dodávok plynu, ale aj západoeurópske krajiny ako Francúzsko, Belgicko či Španielsko. Tie síce dovážajú hlavne skvapalnený zemný plyn, ktorý možno jednoduchšie nahradiť, no prechod na nových dodávateľov nemusí byť okamžitý a určite by znamenal dodatočné náklady.
Ekonomické dôsledky druhotných ciel by sa mohli premietnuť do zvýšených cien energií a v najhoršom scenári by mohli dokonca spôsobiť hospodárske otrasy v celej Európe. Európska únia tak momentálne čelí situácii, ktorá vyžaduje jednotnú politickú reakciu a spoločné riešenia na obmedzenie závislosti od Ruska.
