Slovensko má z hľadiska finančnej situácie ďaleko od dokonalosti. A dokazujú to aj posledné čísla, na ktoré upozornili Aktuality.sk. Vyplýva z nich, že slovenská ekonomika v úvode roka 2025 výrazne stratila na dynamike, pričom podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR sa hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách zvýšil medziročne len 0,9 percenta. A to je problém.
Toto číslo totiž znamená najpomalšie tempo za posledné dva roky. Po očistení o sezónne vplyvy bol rast na úrovni 1 percenta, medzikvartálne len o 0,2 percenta.
Uvedené hodnoty signalizujú, že domáce hospodárstvo sa nachádza v období spomalenia, pričom hlavnými faktormi sú slabý investičný apetít, pokles zamestnanosti a negatívne dopady prijatých fiškálnych opatrení.

Spásou je dopyt od domácich
Kým zahraničný obchod čelil pretrvávajúcej globálnej neistote, predovšetkým v oblasti vývozu, rast HDP podporila konečná spotreba domácností a výdavky verejnej správy.
No hoci spotreba domácností rástla, dialo sa tak pomalším tempom než v predchádzajúcich obdobiach. To naznačuje znižovanie ich kúpnej sily alebo opatrnosť pri míňaní. Investície, ktoré by mohli podporiť dlhodobý rast, ostali aj v prvom štvrťroku utlmené, čo značí nedôveru podnikateľského sektora v budúci vývoj.
Slovensko prišlo o pracujúcich
Pokiaľ ide o mimoriadne dôležitý trh práce, ten taktiež zaznamenal zhoršenie stavu. Celková zamestnanosť totiž medziročne klesla o 0,3 percenta, pričom počet pracujúcich dosiahol 2,412-milióna. To spoločne s priebežne rastúcimi nákladmi domácností môže časom (pravdepodobne už v najbližších mesiacoch) vyústiť do nadmerného brzdenia domáceho dopytu.
K spomaleniu rastu prispeli aj opatrenia vlády na konsolidáciu verejných financií, predovšetkým transakčná daň, ktorá zvyšuje náklady pre firmy aj jednotlivcov. Analytici predpokladajú, že v ďalšom štvrťroku bude práve tento nový daňový prvok výrazne brzdiť výkon hospodárstva.
Transakčná daň likviduje podnikateľov
Daň z finančných transakcií je bez akýchkoľvek pochýb jedným z najviac kontroverzných opatrení, aké kedy Slovensko postihli. A nielenže je kontroverzné, taktiež v dlhodobom horizonte predstavuje vážne škody pre podnikateľský sektor.
Dokazuje to nedávny prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorý sa uskutočnil na vzorke 101 respodnentov z rôznych regiónov krajiny. Až 97 percent opýtaných vyjadrilo nesúhlas s prísnym daňovým opatrením.
Podnikatelia obecne považujú transakčnú daň za náramne škodlivú. Zatiaľ čo približne 77 percent respondentov ju považuje za úplne nezmyselný krok, ďalších 20 percent sa k nej stavia „prevažne negatívne“. Dve tretiny podnikateľov pritom predpokladajú, že sa táto daň nevyhnutne premietne do konečných cien tovarov a služieb.
A to sa v podstate už deje. Vyše 22 percent respondentov priznalo, že už upravili ceny smerom nahor v reakcii na nové náklady spojené s transakčnou daňou. Ďalších 47 percent plánuje zvýšiť ceny v najbližšom období. Naopak, iba 23 percent podnikateľov deklarovalo, že ceny zvyšovať neplánuje.
Zaujímavosťou je, že 8 percent podnikateľov zdraženie neaplikovalo pri hotovostných platbách, čím sa ukazuje, že hotovosť môže byť v niektorých prípadoch vnímaná ako spôsob, ako sa novej dani vyhnúť.

No žiaľ, nie je to len cenová politika, čo musia podnikatelia meniť. V dôsledku zákona o dani z finančných transakcií upravujú aj svoje každodenné operácie. Až 77 percent firiem uviedlo, že obmedzujú počet bankových transakcií, pričom 31 percent opýtaných subjektov dáva prednosť hotovostným platbám.
Významné je tiež zistenie, že takmer tretina podnikateľov (32 percent) zvažuje presun celej alebo časti svojej podnikateľskej činnosti do zahraničia. Tento krok predstavuje vážny signál, že daň ovplyvňuje nielen náklady, ale aj dlhodobé strategické rozhodovanie firiem.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
Nádej na nový štart
Hoci sú uvedené ukazovatele negatívne, Slovensko stále má svetielko nádeje, a to konkrétne v podobe očakávaného oživenia nemeckej ekonomiky. To by nám veľmi pomohlo, keďže Nemecko patrí medzi kľúčových slovenských partnerov v rámci obchodu.
V prípade pozitívneho vývoja by mohol slovenský priemysel pocítiť úľavu a tlmiť nepriaznivé vplyvy domácej politiky. Ekonomický rast by sa tak napriek aktuálnemu útlmu mohol v konečnom dôsledku priblížiť k minuloročnej úrovni – približne 2 percentá.