Štát v tomto roku nastavil prísne podmienky, v dôsledku ktorých sa súčasný stav slovenskej ekonomiky pre mnohých Slovákov stáva neudržateľným. Komplikácie predstavuje predovšetkým pre podnikateľov, ktorých rastúce ceny energií a neustále zvyšujúce sa mzdové požiadavky zamestnancov tlačia k múru. V nejednom prípade tieto faktory vedú až k tak drastickému rozhodnutiu, ako je zatvorenie prevádzok či fabrík. Podľa odborníkov to signalizuje čoraz vážnejšie problémy v podnikateľskom prostredí, čo priamo vplýva aj na možnosti zamestnancov. Téme sa venujú tvnoviny.sk.
Mnohí podnikatelia upozorňujú, že udržiavanie biznisu v súčasných podmienkach je čoraz náročnejšie a pre menších hráčov často až nemožné. Zvýšené náklady na energie, ako aj povinnosť vyhovieť rastúcim očakávaniam zamestnancov na vyššie platy, výrazne zaťažujú ich rozpočty.
Čelia však aj nepriaznivým legislatívnym zmenám. Jednou z posledných kvapiek (pre mnohých úplne poslednou kvapkou) bolo zavedenie mimoriadne kontroverznej transakčnej dane, ktorá má podľa mnohých likvidačné následky. Štát ju však považuje za nevyhnutnú súčasť konsolidácie.

Štát a jeho likvidačná daň
Transakčná daň sa uplatňuje na každú odchádzajúcu elektronickú transakciu z podnikateľského (biznis) účtu, a to v sadzbe 0,4 percenta, maximálne však do sumy 40 eur. Sadzbou sú potom zaťažené aj výbery hotovosti z bankomatov, konkrétne vo výške 0,8 percenta, pričom v tomto prípade maximálny limit nie je.
Daň je vyberaná automaticky cez slovenské banky, čo je dôvod, prečo si každý podnikateľský subjekt musel do 31. marca, zriadiť špeciálny podnikateľský účet – tzv. transakčný účet. Pri zahraničných účtoch alebo v prípade špecifických platobných operácií (ako preúčtovanie nákladov) je povinnosťou podnikateľov odviesť daň v režime samozdanenia.
Astronomickú nákladovosť tohto daňového zaťaženia demonštrujú viaceré príklady z praxe. Vratko Strmeň, podnikateľ z Horehronia, ktorý vlastní sieť 25 predajní s potravinami v okresoch Brezno a Banská Bystrica, len na mzdách pre svojich 200 zamestnancov každý mesiac odvedie transakčnú daň okolo 1 000 eur.
Mzdy pritom nie sú jediné položky, z ktorých jeho firma platí transakčnú daň. Každý mesiac sa cez jej stôl preženie množstvo faktúr, dodávok a pohybov. Vo výsledku ju má transakčná daň stáť až 8 000 eur mesačne, respektíve 96 000 eur ročne. Strmeň dodáva, že firma s podobným obratom, avšak s menším počtom transakcií, zaplatí výrazne menej.
Na problematiku dane upozornil aj Viktor Gumán, riaditeľ najväčšej slovenskej pekárne Vamex Košice, ktorá má 300 zamestnancov. Tvrdí, že len na transakčnej dani pekáreň mesačne zaplatí sumu, ktorá zodpovedá mzdám zhruba 5 až 7 pracovníkov. Inými slovami – ide o tisíce eur.
A to rozhodne nie je všetko. Na vážnosť situácie poukazujú aj viaceré ďalšie podniky, z ktorých mnohé obmedzili možnosti platby kartou, prípadne túto možnosť úplne zrušili. Predovšetkým reštaurácie, kaviarne alebo malé obchody zverejňujú oznamy, že pri platbe kartou budú po novom zákazníkom účtovať dodatočný poplatok. Iné prevádzky zase zvýšili ceny produktov, aby vykompenzovali nové náklady spojené s transakčnou daňou.
Iné podniky otvorene vyzývajú zákazníkov, aby používali výhradne hotovosť, ak chcú, aby ceny ostali nezmenené. Tieto kroky síce majú zmierniť dopady novej dane na podnikateľov, no zároveň vytvárajú ďalšie trenie medzi nimi a zákazníkmi.
Pochopiteľne, vyplýva viacero rizík, pričom jedným z tých hlavných je nárast cien. Transakčná daň pre podnikateľov predstavuje vyššie náklady. A zvyčajne platí, že keď firme stúpnu náklady, prenesie ich do konečných cien, aby si zachovala čo najvyššiu, ideálne maximálnu ziskovosť. V konečnom dôsledku tak citeľne postihne aj konečných spotrebiteľov.

Ďalším vážnym rizikom je úbytok podnikateľov či finančných prostriedkov od zahraničných investorov, ktorí si radšej zvolia krajinu, kde sú ekonomické podmienky priaznivejšie. Súčasný vývoj je tak v priamom rozpore s tým, čo štát transakčnou daňou (a konsolidáciou obecne) pôvodne zamýšľal.
3-krát vyššie faktúry za plyn
Pokiaľ ide o náklady na energie, ich výrazný rast pocítila napríklad pekáreň v Ilave, ktorá po dlhoročnom fungovaní ukončuje svoju činnosť. Len náklady na plyn jej v krátkom časovom horizonte stúpli až 3-násobne – z pôvodných 800 eur mesačne na 2 400 eur. K tomu sa pridáva aj vyššia cena elektriny a nárast ostatných nákladov vrátane miezd a odvodov. Problémom potom bola aj nezaplatená faktúra vo výške 7 000 eur zo strany jedného z odberateľov. To všetko dohromady vytvára tlak, ktorému majitelia malého podniku už nedokážu čeliť.
A žiaľ, podobné príbehy sa opakujú naprieč celým Slovenskom. Každý mesiac končí niekoľko menších prevádzok, pričom podnikatelia ako prví zaznamenávajú zhoršovanie ekonomickej situácie v krajine. Hoci sa zatiaľ tieto problémy výrazne neprejavili na trhu práce – v súčasnosti má zamestnanie viac ako 2,6-milióna ľudí – priemerná mzda sa stále drží pod hranicou 1 600 eur v hrubom.
Pracovný trh naráža na limity
Ekonomickí analytici pritom upozorňujú, že slovenský pracovný trh začína narážať na svoje limity. Podľa makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša je nevyhnutné pokračovať v konsolidačných opatreniach, no zároveň aj vytvárať podmienky, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie a zvýšia konkurencieschopnosť slovenských firiem.

Hodinová cena práce na Slovensku, ktorá zahŕňa nielen samotný plat, ale aj odvody a rôzne príplatky (napríklad za prácu v noci alebo počas sviatkov), vlani prekročila hranicu 18 eur. Ide o úroveň porovnateľnú s Českou republikou či Poľskom, no stále výrazne nižšiu v porovnaní s Nemeckom alebo Rakúskom.
Slovenský model, ktorý bol dlhé roky postavený na lacnej a relatívne kvalitnej pracovnej sile, sa podľa odborníkov postupne vyčerpáva. Aby štát udržal krok s konkurenciou a zároveň zabezpečil udržateľnosť hospodárstva, bude nevyhnutné orientovať sa na pracovné pozície s vyššou pridanou hodnotou.