Štát do konca svojho volebného obdobia plánuje ušetriť približne 3,5-miliardy eur, pričom už budúci rok má konsolidácia verejných financií priniesť úsporu vo výške až 1,7-miliardy eur. Rezort financií pod vedením Ladislava Kamenického však pripúšťa, že k zastaveniu rastu štátneho deficitu, čo je hlavný cieľ konsolidačného balíka, dôjde najskôr v roku 2028. Informujú o tom Správy STVR.
Ako presne plánuje štát vytvoriť tak objemnú úsporu? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že vláda už v tomto roku prakticky vyčerpala všetok priestor na ďalšie zvyšovanie daní, nakoľko súčasné daňové zaťaženie, konkrétne v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) je najvyššie za uplynulých 25 rokov.
Podľa nej by sa preto mala ďalšia konsolidácia verejných financií zamerať skôr na zníženie výdavkov štátu a efektívnejšie fungovanie verejnej správy.
Štát upravil svoje prognózy
Stojí za zmienku, že obmedzovanie výdavkov už pocítili aj miestne samosprávy. Napríklad v obci Tomášov sú mzdy zamestnancov aktuálne financované z rezervného fondu, ktorý mal byť pôvodne určený na opravy ciest a chodníkov. Pre pokles príjmov z podielových daní, teda príspevkov od štátu, bola obec nútená zvýšiť miestne dane aj poplatky za odpad. Dôvodom pre tento krok bola aj inflácia, ktorá za posledné roky narástla o približne 30 percent.
Samozrejme, rastúce náklady pociťuje aj samotný štátny rozpočet. Minister kamenický predstavil nový plán, podľa ktorého sa deficit v roku 2026 zníži iba na 4,1 percenta HDP, čo je menej, než vláda pôvodne zamýšľala. Pôvodný cieľ, teda znížiť deficit pod tri percentá do roku 2027, sa tak posúva o celý rok.
Rezort financií argumentuje, že dôvodom na úpravu cieľov sú aj vonkajšie okolnosti, ako napríklad vývoj svetovej ekonomiky a nové clá zo strany Spojených štátov. Napriek tomu však tvrdí, že konsolidačný plán je stále v súlade s pravidlami Európskej únie (EÚ) o stabilizácii verejného dlhu.
Výdavky ešte budú rásť
Podľa RRZ bude možné verejné financie stabilizovať len v prípade, že sa deficit trvalo zníži pod hranicu troch percent HDP, preto bude takýto stav najskôr možný zrejme až v roku 2028. Pokiaľ ide o dane, ich ďalšie zvyšovanie je možné, no neodporúča sa – mohlo by totiž ohroziť ekonomický rast. Rada odporúča, aby štát hľadal úspory inde.
Napriek tomu ale vláda plánuje svoje výdavky zvýšiť. Už v budúcom roku počíta s vyhradením 700-miliónov eur na zvýšenie platov učiteľov. Zároveň sa zvažuje aj úprava dane z nehnuteľností, ktorá by posilnila rozpočty samospráv.
Výrazné šetrenie vláda avizuje aj v predvolebnom roku 2027, čo opozícia považuje za skôr nepravdepodobné. Opoziční poslanci pripomínajú, že v minulosti práve vlády Roberta Fica v predvolebnom období zvyčajne výdavky navyšovali. Rezort financií však tvrdí, že konsolidácia je nevyhnutná na to, aby Slovensko dokázalo udržať kontrolu nad verejným dlhom. Ak sa do roku 2027 podarí znížiť deficit na 3,5 percenta, podľa ministerstva to uľahčí situáciu aj budúcej vláde.
Konsolidácia (zrejme) funguje
Oznámenie nových konsolidačných plánov zo strany štátu prichádza nedlho po tom, čo RRZ oficiálne potvrdila medziročné zlepšenie dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií, a to predovšetkým v dôsledku konsolidácie.
Priaznivé prospekty RRZ vyplývajú z kľúčového ukazovateľa, ktorý meria potrebné zmeny na dlhodobú stabilizáciu verejného dlhu. Konkrétne klesol o viac ako dva percentuálne body, pričom aktuálne dosahuje úroveň 4,1 percenta HDP. Tým sa malo Slovensko posunúť z kategórie vysokého rizika do pásma stredného rizika.
Ukazovateľ, na ktorý sa RRZ odvoláva, vyjadruje, aké rozsiahle ozdravné opatrenia by boli potrebné na dlhodobé udržanie stability verejného dlhu nad rámec už prijatých politík. V číselnom vyjadrení predstavuje potrebné opatrenia vo výške približne 5,7-miliardy eur. Výsledky vyplývajú zo Správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2024.
Okrem konsolidácie malo zohrať dôležitú úlohu aj dočasné obmedzenie rastu platov vo verejnom sektore či zavedenie novej spotrebnej dane na sladené nealkoholické nápoje, ako aj rozšírenie zdaňovania tabakových výrobkov.
Napriek pozitívnemu vývoju však verejné financie stále čelia viacerým rizikám. Rada upozorňuje najmä na nepriaznivý vývoj štrukturálneho deficitu, ktorý v roku 2024 dosiahol hodnotu 4,2 percenta HDP. Ide o dôsledok okamžitého nárastu výdavkov, ktoré vláda plánuje kryť budúcimi úsporami, no ich reálne naplnenie zatiaľ nie je isté.
RRZ zároveň pripomína, že z dlhodobého hľadiska predstavuje záťaž najmä deficit dôchodkového systému. Tento problém sa pritom mal v budúcnosti ešte zhoršovať – podľa analytikov už teraz tvorí viac než polovicu celkového tlaku na verejné financie.
Vzhľadom na to, že nedávne opatrenia už podstatne zvýšili daňové a odvodové zaťaženie obyvateľstva, je priestor na ďalšiu konsolidáciu prostredníctvom vyšších daní obmedzený. RRZ vidí riešenie v efektívnejšom využívaní verejných výdavkov a tiež v zavedení chýbajúcich štrukturálnych reforiem. Tie by mohli z dlhodobého hľadiska podporiť hospodársky rast a zároveň zlepšiť udržateľnosť bez nutnosti ďalšieho zvyšovania daňového zaťaženia.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
