Na Slovensku takmer neustále dochádza k vzniku rôznych návrhov, prevažne ekonomického charakteru. A hoci by sme veľmi radi povedali, že väčšina z nich je pre ľudí pozitívna, veľmi tomu tak nie je. Dá sa to isté povedať aj o novom návrhu ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka, na ktorý upozornil denník Teraz.sk.
Minister žiada vládu, aby odklepla vyššie zdanenie bánk, automobiliek a obchodných reťazcov. A dôvod? Finančné prostriedky, ktoré by štát týmto krokom inkasoval, by údajne mohli nahradiť príjmy plánované v rámci kontroverznej transakčnej dane. Huliak si za svojím presvedčením pevne stojí, pričom ho chce predložiť na diskusiu už počas najbližšej koaličnej rady.
Vyššie dane ako kompenzácia
Huliak vo videonahrávke zaslanej médiám vyjadril názor, že transakčná daň predstavuje neprimeranú záťaž pre poctivých podnikateľov. Sám bol kedysi podnikateľ a na základe svojich skúseností usudzuje, že by bolo vhodné hľadať alternatívne zdroje príjmov pre štát.
Zároveň upozornil na pretrvávajúci problém vývozu ziskov zahraničnými spoločnosťami, ktoré pôsobia na Slovensku. Podľa jeho slov by firmy mali byť zdaňované priamo v krajine, kde generujú svoje príjmy. Poukázal tým na potrebu spravodlivejšieho daňového systému, ktorý by efektívnejšie zachytával hodnotu vytvorenú na území Slovenska.
Pokiaľ ide konkrétne o transakčnú daň, tá by podľa odborných odhadov mala priniesť do štátneho rozpočtu približne 700-miliónov eur ročne. Jej funkcionalita však vyvoláva ostrú kritiku, a to nielen u firiem a živnostníkov, ktorých sa priamo týka, ale aj u niektorých politikov, predovšetkým u Andreja Danka, ktorý bojuje za jej čo najskoršie zrušenie.
Zrušenie transkačnej dane žiadajú viacerí
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) dlhodobo presadzuje názor, že transakčná daň by nemala existovať. A ak existovať musí, mali by sa podľa neho pravidlá upraviť tak, aby sa nevzťahovala na živnostníkov a malé podniky s ročným obratom do 100-tisíc eur.
Premiér Robert Fico si však túto kritiku príliš neberie. Koncom minulého týždňa na spoločnej tlačovej konferencii s ministrom financií Ladislavom Kamenickým prehlásil, že transakčnú daň v súčasnej podobe nie je možné zrušiť, nakoľko bez nej by konsolidácia nebola možná. To je celkom jasný indikátor, že aspoň v dohľadnej dobe tu s nami transkačná daň ešte zotrvá, maximálne s drobnými úpravami.
Diskusia o transakčnej dani a jej alternatívach však aj tak naďalej pokračuje. Návrh Rudolfa Huliaka, ktorý by viac zaťažil veľké podniky v bankovníctve, automobilovom priemysle a maloobchode, by mohol otvoriť novú cestu k hľadaniu potrebných zdrojov pre štát, no zároveň by pravdepodobne vyvolal diskusiu o konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia na Slovensku.
Čo sa týka návrhu Danka, ten stále navrhuje alternatívne riešenia, ktoré by mohli viesť k zrušeniu transakčnej dane. Jedným z nich je úprava systému dane z pridanej hodnoty (DPH). V súčasnosti sa DPH uplatňuje na každej faktúre v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca. Podnikatelia si pritom môžu túto daň odpočítať pri nákupe tovaru alebo služieb a zaplatia ju až pri predaji konečnému spotrebiteľovi. Tento mechanizmus sa opakuje na každej úrovni dodávok až po konečný predaj. Danko by tento proces rád zjednodušil.
Pripomenul, že podobný mechanizmus bol zavedený v stavebníctve v roku 2016, kde došlo k tzv. preneseniu daňovej povinnosti na posledného odberateľa v reťazci. Ak by sa podobný model aplikoval na celú ekonomiku, štát by podľa neho mohol ušetriť približne 1-miliardu eur. Tieto finančné prostriedky by sa dali použiť na zrušenie transakčnej dane alebo na zvýšenie minimálnych dôchodkov.
Treba súhlas „zhora“
Problémom však je, že zavedenie tohto modelu zdaňovania v rámci celej ekonomiky by si vyžadovalo súhlas zo strany Európskej komisie (EK).
Systém prenosu daňovej povinnosti, ktorý dnes platí v stavebníctve, je dočasný a jeho účinnosť je obmedzená len do konca roka 2026. Ak by Slovensko chcelo tento mechanizmus rozšíriť na celú ekonomiku, bolo by potrebné získať výnimku od Európske únie (EÚ), pretože systém výberu DPH je v Európe prísne jednotný.
Podľa šéfky Komory daňových poradcov sa doteraz žiadnej krajine v Európskej únii nepodarilo zmeniť základné pravidlá výberu DPH na národnej úrovni. Preto by takáto snaha bola náročná a jej úspech neistý.
Verdikt padne už o chvíľu
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, vláda už dnes (30. apríla) oficiálne predstaví konsolidáciu na rok 2026. Oznámil to priamo premiér Fico. Zaujímavosťou však je, že on sám pripustil možnosť zmien v zákone o transakčnej dani.
Podľa premiéra bolo nevyhnutné pristúpiť ku konsolidácii verejných financií a nájsť nové zdroje príjmov. Premiér však podnikateľov ubezpečil, že v oblasti konsolidácie ich v budúcom roku nečakajú žiadne nepredvídané opatrenia. V otázke transakčnej dane avizoval ochotu vlády prehodnotiť jej parametre a prípadne odstrániť niektoré nedostatky, ktoré sa v praxi ukázali ako problematické.
Zároveň zdôraznil, že vláda sa na transakčnú daň ešte pozrie a všetko, čo bude možné v rámci zákona opraviť, sa upraví. Otázka zmien v transakčnej dani je tak stále otvorená, pričom ich konkrétne podoby by mohli byť známe po dokončení interných analýz a uskutočnení predmetných diskusií.
Taktiež ozrejmil, že doteraz bola slovenská ekonomika ťahaná najmä domácou spotrebou. Do budúcna by mal rast hrubého domáceho produktu (HDP) viac závisieť od investícií, ktoré vytvárajú pracovné miesta, rozvíjajú infraštruktúru a podporujú nové strategické odvetvia.
Dokonca aj minister Kamenický, ktorý transakčnú daň vždy tvrdo hájil, už pripúšťa, že môže dôjsť k určitým zmenám v zákone. Proti jeho presvedčeniu hrajú viaceré vážne nedostatky, ako je napríklad rozdielny prístup k slovenským a zahraničným firmám.
Zahraničné spoločnosti vďaka výkladu finančnej správy môžu byť oslobodené od platenia dane z transakcií, ktoré sa ich podnikania na Slovensku priamo netýkajú. Naopak, slovenské firmy musia odvádzať daň aj z platieb na zahraničných účtoch, ktoré súvisia s ich podnikaním mimo Slovenska.
Zákon tiež zdaňuje mzdy a s nimi spojené položky, ako sú zrážky zo mzdy, exekúcie, príspevky na športovú činnosť detí či rekreačné poukazy. Dokonca sa zdaňuje aj doplatok daňového bonusu po ročnom zúčtovaní alebo preplatok na dani, čím v praxi dochádza k situácii, že štát vyberá daň z dane. A nie, výnimkou nie sú ani odvody a dane, ktoré firmy platia v zahraničí za zamestnancov vyslaných napríklad na montážne práce.
