Vlani klesla spotreba sladených nápojov o 12 percent, hoci ich ceny vzrástli až o 35 percent. Tento paradox je podľa výrobcov jasným dôkazom, že daňové zásahy do potravín nedosahujú očakávaný efekt. Ľudia síce znížia spotrebu drahších produktov, no namiesto zdravších rozhodnutí siahnu po lacnejších a často menej kvalitných alternatívach. Obchodníci navyše hlásia rastúce nákupy v zahraničí, najmä v prihraničných oblastiach.
Slovenské združenie pre značkové výrobky upozorňuje, že plánované zvýšenie DPH na vybrané potraviny a nápoje zasiahne prakticky každú domácnosť. Podľa výkonného riaditeľa Ľubomíra Tuchscherera by rast cien prijímali najťažšie seniori, rodiny s deťmi a ľudia s nižšími príjmami, ktorí už teraz bojujú so zdražovaním potravín a energií.
Výrobcovia preto poslali ministrovi financií a ministrovi pôdohospodárstva oficiálnu žiadosť o stretnutie, aby predstavili konkrétne riziká a hľadali alternatívy, ktoré by neohrozili zamestnanosť ani potravinovú bezpečnosť.
Skúsenosť z Maďarska ako varovanie
Výrobcovia pripomínajú, že podobné opatrenia v Maďarsku nepriniesli želaný výsledok. Po zvýšení daní tam prudko vzrástla inflácia a ľudia začali cestovať za nákupmi do susedných krajín. Takáto prax spôsobila pokles predaja domácim výrobcom a štát napokon získal z nových daní menej, než očakával.
Podľa Tomáša Kautského zo spoločnosti Mondelēz, ktorá prevádzkuje závody v Bratislave a Kostolných Kračanoch, hrozí, že slovenský priemysel stratí stabilitu a obchodníci budú prichádzať o zákazníkov.
Otázna podpora zdravia
Zástancovia vyšších daní hovoria o podpore zdravšieho životného štýlu, no výrobcovia tvrdia, že realita je iná. Zvýšená DPH podľa nich neposilní zdravé rozhodnutia, iba presunie ľudí k lacnejším potravinám s menej priaznivým zložením. Investície do inovácií, ktoré znižujú obsah cukru, soli a tuku, sa tak môžu ukázať ako nevýhodné.
Tuchscherer zdôrazňuje, že ak by štátu išlo o zdravie obyvateľov, siahol by po opatreniach priamo zameraných na rizikové výrobky, napríklad po spotrebnej dani na víno, a nie po plošnej úprave DPH na základné potraviny.
Prečítajte si tiež
Najväčšie riziko sa podľa združenia týka pohraničných regiónov, kde menšie predajne často prežívajú len vďaka miestnym zákazníkom. Ak tí začnú pravidelne nakupovať za hranicami, mnohé obchody môžu definitívne skončiť. Negatívne dopady by sa neobmedzili iba na obchodníkov, ale zasiahli by aj lokálnych dodávateľov a producentov, čím by sa oslabila celá sieť potravinárstva na Slovensku.
Zatiaľ čo vláda ešte nerozhodla o definitívnej podobe návrhu, napätie rastie. Výrobcovia varujú, že Slovensko by sa stalo jednou z mála krajín EÚ so zvýšenou daňou na potraviny a nápoje, čo by ešte viac znížilo konkurencieschopnosť oproti susedom. Otázne zostáva, či si kabinet vyberie cestu rýchleho navýšenia príjmov z daní, alebo sa poučí z príkladov, ktoré už priniesli viac škody než úžitku.
Pre spotrebiteľov tak zostáva otvorenou otázka, či už v najbližších mesiacoch budú platiť za bežné nákupy ešte viac. Rozhodnutie, ktoré vláda prijme, môže zmeniť nákupné správanie miliónov ľudí a ovplyvniť slovenský trh na dlhé roky.
