Slovensko zaznamenalo najvýraznejší medziročný pokles v indexe právneho štátu spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Vyplýva to z najnovšej správy medzinárodnej organizácie World Justice Project (WJP) za rok 2025. Celosvetovo sa Slovensko umiestnilo na 36. mieste, no organizácia kritizuje najmä oslabovanie kontroly vlády, politické zásahy do justície a zhoršenie stavu základných práv, píšu Správy STVR.
Najväčší prepad v EÚ
Podľa najnovšej výročnej správy World Justice Project (WJP) sa skóre Slovenskej republiky v indexe právneho štátu medziročne znížilo o 2,3 percenta, čo predstavuje najväčší pokles spomedzi všetkých krajín Európskej únie. V celosvetovom rebríčku 143 hodnotených krajín sa tak Slovensko umiestnilo na 36. mieste s celkovým hodnotením 0,64 bodu z maximálneho jedného bodu.
V rámci užšieho regionálneho porovnania krajín EÚ, EFTA a Severnej Ameriky (spolu 31 krajín) sa Slovensko umiestnilo až na 26. mieste. Horšie v tomto regióne dopadli už len Grécko, Bulharsko a Maďarsko, ktoré s hodnotením 0,50 skončilo posledné. Zo susedných krajín si najlepšie počínalo Rakúsko (12. miesto celosvetovo), nasledované Českom (20.) a Poľskom (32.). Ukrajina sa umiestnila na 90. mieste.
Globálny úpadok právneho štátu sa zrýchľuje
Správa WJP zároveň potvrdzuje znepokojivý globálny trend zrýchľujúceho sa úpadku právneho štátu. V roku 2025 zaznamenalo pokles až 68 percent hodnotených krajín, zatiaľ čo vlani to bolo 57 percent. Hlavnými dôvodmi sú podľa organizácie celosvetový nárast autoritárskych tendencií a oslabovanie mechanizmov, ktoré majú obmedzovať vládne právomoci.
WJP zaznamenala oslabovanie systémov bŕzd a protiváh (kontrola zo strany parlamentu, súdov či nezávislých auditov) vo viac ako 60 percentách krajín. Na čele rebríčka sa opäť umiestnilo Dánsko, na poslednom mieste Venezuela.
Kde sa Slovensko najviac zhoršilo?
World Justice Project pri Slovensku identifikoval pokles najmä v oblastiach obmedzení vládnej moci, otvorenej verejnej správy a základných ľudských práv. Podľa organizácie došlo k vážnemu oslabeniu integrity systémov bŕzd a protiváh a tiež k zhoršeniu postavenia občianskej spoločnosti.
Konkrétne sa zhoršila miera slobody názoru a prejavu, slobody zhromažďovania a združovania a tiež miera zapojenia občanov do verejného diania. WJP tiež explicitne uvádza, že na Slovensku upadá nezávislosť súdnictva v dôsledku prekračovania právomocí výkonnej moci a rastúceho politického zasahovania do justície.
Výsledky v jednotlivých kategóriách
V hodnotení jednotlivých pilierov právneho štátu dosiahlo Slovensko nasledujúce umiestnenia zo 143 krajín:
- Obmedzovanie vládnej moci: 37. miesto
- Absencia korupcie: 59. miesto
- Otvorená verejná správa: 27. miesto
- Základné ľudské práva: 33. miesto
- Poriadok a bezpečnosť: 18. miesto
- Vynucovanie dodržiavania regulácií: 40. miesto
- Občianske súdnictvo: 64. miesto
- Trestné súdnictvo: 34. miesto
Stav je vážny
„Právny štát“ môžeme v tomto kontexte chápať ako systém, v ktorom nikto nestojí nad zákonom, vrátane samotnej vlády. Je to systém založený na štyroch univerzálnych princípoch, presnejšie zodpovednosti (vláda aj súkromné subjekty sa zodpovedajú za svoje činy podľa zákona), spravodlivých zákonoch (zákony sú jasné, verejné, stabilné, aplikované rovnomerne a chránia základné práva), otvorenej vláde (procesy prijímania, spravovania a presadzovania zákonov sú dostupné, spravodlivé a efektívne) a dostupnej a nestrannej justícii (spory sa riešia včas, kompetentnými, etickými a nezávislými sudcami, ktorí sú dostupní pre všetkých).
Právny štát teda nie je len o existencii zákonov, ale predovšetkým o tom, či sa tieto zákony dodržiavajú, či sú spravodlivé a či existujú účinné mechanizmy kontroly moci.
Zhoršené hodnotenie Slovenska v tomto indexe, a najmä fakt, že ide o najväčší prepad v rámci EÚ, je pre nás ako občanov veľmi znepokojujúci signál s potenciálne vážnymi dôsledkami. Neznamená to, že Slovensko prestalo byť demokratickou krajinou, ale naznačuje to oslabovanie kľúčových pilierov, ktoré demokraciu a spravodlivosť chránia.
Konkrétne to znamená, že podľa medzinárodného hodnotenia na Slovensku slabne kontrola vládnej moci. To môže v praxi viesť k tomu, že vláda a výkonná moc konajú menej transparentne, obchádzajú pravidlá alebo prijímajú rozhodnutia bez dostatočnej kontroly zo strany parlamentu, súdov či nezávislých inštitúcií.
Zhoršenie v oblasti základných ľudských práv, najmä slobody prejavu, zhromažďovania a zapojenia občanov, signalizuje zužovanie priestoru pre kritiku, občiansku aktivitu a verejnú diskusiu. Oslabovanie nezávislosti súdnictva v dôsledku politických zásahov je mimoriadne nebezpečné, pretože spochybňuje spravodlivosť súdnych rozhodnutí a možnosť domôcť sa práva nezávisle od politickej moci.
Pre bežného občana môže toto zhoršenie znamenať nižšiu dôveru v inštitúcie, pocit menšej právnej istoty a obavy z možnej svojvôle moci. Môže to viesť k zhoršeniu podnikateľského prostredia, keďže investori preferujú krajiny s predvídateľným a stabilným právnym systémom.
Z dlhodobého hľadiska môže oslabovanie právneho štátu viesť k zvýšeniu korupcie (v ktorej Slovensko už teraz nedosahuje dobré výsledky), polarizácii spoločnosti a oslabeniu demokracie ako takej. Negatívne hodnotenie zároveň poškodzuje medzinárodnú reputáciu Slovenska v rámci EÚ a môže sťažiť našu pozíciu pri rokovaniach v Bruseli.
