Štát v poslednom období schválil množstvo zmien, ktoré slovenskému obyvateľstvu siahli či siahajú na peniaze. Niektoré z nich sú dobre známe, ako napríklad 23-percentná základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) či transakčná daň, niektoré sú viac-menej skryté. Jednou z nich je aj zmena v rámci nároku na starobných dôchodok pre poistencov pôsobiacich v silových zložkách štátu.
Ako píše server Peniaze.sk, táto zmena nie je zrovna nedávna. A o čo presne ide? Niektorí poistenci, ktorí pôsobili v zmienených zložkách, boli v uplynulých rokoch nespravodlivo ukrátení o nárok na starobných dôchodok, a to kvôli sporným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne (SP), ktorá pri posudzovaní ich žiadosti o dôchodok nezohľadnila všetky relevantné obdobia dôchodkového poistenia.
Skupina týchto poistencov sa preto rozhodla rázne konať – obrátila sa na súdy, pričom tie dotknutým osobám postupne začínajú dávať za pravdu.
Konflikt sa týka najmä bývalých príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, ako aj ozbrojených príslušníkov finančnej správy. Pre lepšie porozumenie, títo poistenci spadajú pod osobitný systém sociálneho zabezpečenia – upravuje ho zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Štát nenastavil správny systém
Problém nastáva vtedy, keď po skončení služobného pomeru požiadajú o starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Hoci je pravda, že SP zohľadňuje požiadavku na dosiahnutie dôchodkového veku a minimálneho obdobia dôchodkového poistenia – 15 rokov – avšak do tohto obdobia nie vždy započíta celú dobu služby, najmä ak ide o časť kariéry v tzv. III. kategórii funkcií.
SP sa pritom odvoláva na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ale tú si vykladá obmedzene, resp. ju uplatňuje len v prípadoch, keď bol výsluhový dôchodok priznaný na základe služby v I. alebo II. kategórii.
Tento prístup bol predmetom nedávneho súdneho sporu, ktorý riešil Správny súd v Košiciach. Išlo o poistenca, ktorému SP zamietla žiadosť o starobný dôchodok kvôli tomu, že údajne nespĺňal požadované obdobie dôchodkového poistenia. Pri výpočte nezohľadnila jeho základnú vojenskú službu ani roky služby v Hasičskom a záchrannom zbore, ktoré sa nachádzali v III. pracovnej kategórii. Poistenec podal odvolanie, ktoré však generálny riaditeľ poisťovne zamietol. Preto sa rozhodol obrátiť na súd.
Správny súd sa v odôvodnení svojho rozsudku odvolal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 7So/138/2011), ktoré bolo vydané ešte v roku 2012 a publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod číslom R 83/2013.
Súd konštatoval, že pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok je potrebné zahrnúť aj obdobie služby hodnotené na účely výsluhového dôchodku, bez ohľadu na kategóriu funkcie. V praxi to znamená, že celková doba poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme by mala byť zohľadnená pri výpočte tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku. Z tejto vypočítanej sumy sa následne odpočíta suma, ktorá už bola zohľadnená pri výpočte výsluhového dôchodku.
Výpočet však musí rešpektovať kľúčovú zásadu – ak niektoré obdobie služby nebolo využité pri určení výsluhovej dávky, napríklad ak išlo len o neúplné roky, musí byť zohľadnené v systéme všeobecného sociálneho poistenia. Ak poisťovňa túto zásadu nerešpektuje, podľa súdu porušuje princíp rovnosti a znevýhodňuje skupinu poistencov, ktorá by mala mať, vzhľadom na špecifiká svojej práce, zabezpečené právo na dôchodok minimálne v rovnakom rozsahu ako iní poistenci.
Nie je to ojedinelý prípad
Súdny spor v Košiciach pritom rozhodne nie je ojedinelý. Veľmi podobné prípady riešili v poslednej dobe aj správne súdy v Banskej Bystrici a v Bratislave. Tieto rozsudky potvrdzujú, že súdy postupne korigujú prax SP a dávajú za pravdu tým poistencom, ktorých žiadosti boli v minulosti neprávom zamietnuté.
