Poznáte to – v pondelok ráno vstanete a viete, že najbližšie si oddychnete až v piatok poobede, keď sa skončí pracovný týždeň. No čo keby sa pracovný týždeň končil o deň skôr, teda už vo štvrtok, a tým pádom by ste mali na oddych nie dva, ale až tri dni? Takúto zmenu by uvítali mnohí. A uvítala by ju aj skupina opozičných poslancov, ktorá predložila parlamentu presne takýto návrh, informujú Správy STVR.
Konkrétne bol návrh predložený v podobe novely Zákonníka práce. No žiaľ, nemali by ste sa tešiť predčasne. Nie všetky návrhy, ktoré opozícia predloží, sa napokon schvália. A aj toto je jeden z nich – parlament návrh neposunul do druhého čítania, čím ho fakticky zamietol.
Ako by fungoval 4-dňový pracovný týždeň?
Predkladatelia zákona cielili na to, aby zamestnanci mali možnosť pracovať intenzívnejšie počas kratšieho počtu dní v týždni, a to bez toho, aby im klesol počet opdracovaných hodín.
Ich zámerom bolo, aby zamestnanci, ktorým to povaha práce umožňuje, získali jeden deň nepretržitého odpočinku navyše. Podmienkou však bolo, že celkový počet týždenne odpracovaných hodín by musel zostať rovnaký ako pri štandardnom päťdňovom režime.
Podľa návrhu by zamestnávateľ mohol na žiadosť zamestnanca a po vzájomnom prerokovaní rozvrhnúť jeho pracovný čas tak, že by zamestnancovi umožnil odpracovať dohodnutý objem hodín v priebehu štyroch dní, pričom piaty deň by mal voľný. Tým by zamestnanec získal dlhší čas na oddych, starostlivosť o rodinu alebo osobné aktivity – bez toho, aby musel čerpať dovolenku alebo inú formu pracovného voľna.
Nemali by ho všetci zamestnanci
Samozrejme, nie pri všetkých povolaniach je možné skrátiť pracovný týždeň o jeden deň, hoc aj za cenu toho, že by zamestnanci strávili v práci každý deň o čosi viac času.
Zavedenie štvordňového pracovného týždňa preto malo byť viazané na povahu vykonávanej práce a na súhlas zamestnávateľa. Návrh teda predpokladal, že tam, kde to charakter pracovných úloh dovoľuje – napríklad v kancelárskych profesiách, pri projektovo orientovanej práci alebo v technických odboroch – by zamestnanci mohli využiť túto flexibilitu.
Priemyselné odvetvia, kde je napríklad potrebná nepretržitá prevádzka, by pravdepodobne takéto rozvrhnutie pracovného času uplatňovali len obmedzene alebo vôbec.
Argumenty boli silné, no nestačili
Napriek argumentácii predkladateľov, že štvordňový pracovný týždeň by mohol zvýšiť spokojnosť zamestnancov, znížiť stres a priniesť lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života, väčšina poslancov návrh odmietla už v prvom čítaní.
Návrh tak nepostúpil do ďalšieho legislatívneho procesu a v najbližšom období sa o podobnej zmene v rámci Zákonníka práce nebude rokovať.
Zamestnanci, ktorí by si priali flexibilnejšie usporiadanie pracovného času, tak budú aj naďalej odkázaní na individuálne dohody so svojimi zamestnávateľmi alebo na vnútrofiremné politiky, pokiaľ ich firmy takéto možnosti ponúkajú.
Štát odmietol aj zmrazovanie platov poslancov
Správa o zamietnutí návrhu na zavedenie štvordňového pracovného týždňa prichádza len nedlho po tom, čo sme vás na našom webe informovali o zamietnutí iného dôležitého návrhu – týkal sa platov poslancov uprostred rozsiahlej a striktnej konsolidácie.
Z toho, ako vláda rozhodla, celkom jasne vyplýva, že štát síce chce šetriť, no skôr na bežných ľuďoch, firmách a živnostníkov, nie na sebe.
Nakoľko sa má v tomto roku ušetriť čo najviac peňazí, aby sa znížil štátny deficit, mnohí očakávali, že sa uskromnia aj politici. To sa však nedeje. Úspory neplánujú ani na svojich mzdách, ktoré majú veľmi ďaleko od nízkych či dokonca priemerných.
Platy poslancov Národnej rady (NR) Slovenskej republiky sa teda v roku 2025 zmrazovať nebudú. Presne to bolo predmetom návrhu opozície, ktorý sa týkal novely zákona o rokovacom poriadku NR SR. Návrh požadoval, aby sa platy poslancov, ich asistentov a výdavky na prevádzku poslaneckých kancelárií zastropovali na úrovni z minulého roka. Rovnaké opatrenie potom opozícia žiadala aj v prípade platu prezidenta Petra Pellegriniho.
Predkladatelia návrhu argumentovali tým, že zvyšovanie príjmov verejných funkcionárov je v aktuálnej hospodárskej situácii nielen nevhodné, ale aj nemorálne. Odkázali pritom na súčasnú situáciu bežných ľudí, ktorí čelia vysokým daniam a priebežnému rušeniu viacerých sociálnych opatrení.
A koľko si taký poslanec zarobí? Podľa zákona je mzda poslanca NR SR vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok. V roku 2024 tak plat poslanca predstavoval až 4 076 eur mesačne.
Do výplat sa im však ešte započítavajú paušálne náhrady, ktorých výška závisí od miesta trvalého bydliska daného poslanca. Napríklad poslanec z Bratislavského kraja dostáva paušálne náhrady vo výške 2 574 eur mesačne, zatiaľ v iných krajoch majú poslanci nárok na 3 003 eur mesačne.
Výška platov poslancov na rok 2025 zatiaľ nebola oficiálne zverejnená.
