Všetci pracujúci ľudia sú takmer neustále vystavení riziku choroby, úrazu alebo inej udalosti, v dôsledku ktorej sú nútení zostať doma, teda na dočasnej práceneschopnosti (PN). Pochopiteľne, zamestnanec má v takom prípade nárok na finančnú kompenzáciu výpadku príjmu, respektíve príspevok. Delí sa na dve fázy – najskôr prichádza pomoc od zamestnávateľa, neskôr nastupuje Sociálna poisťovňa (SP). O tom, ako to celé funguje, podrobne informuje portál Podnikajte.sk.
Mnohí si to riadne neuvedomujú, no náhrada príjmu a nemocenská dávka nie sú to isté, hoci obe slúžia de facto ako náhrada za výpadok mzdy počas PN. Rozdiel je v tom, že náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ počas prvých 10 kalendárnych dní PN, zatiaľ čo nemocenské dávky prepláca SP, a to od 11. dňa trvania PN. Peniaze pritom vypláca až do maximálnej dĺžky trvania PN – 52 týždňov.
Taktiež je dôležité poznamenať, že tieto dve formy podpory vychádzajú z rozdielnych zákonov. Náhrada príjmu sa riadi zákonom č. 462/2003 Z. z., nemocenská dávka je upravená legislatívou č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení.
Kedy vzniká nárok na príspevok?
Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť náhradu, pokiaľ daný zamestnanec spĺňa štyri kľúčové podmienky:
- Bol oficiálne uznaný lekárom za PN.
- V deň vzniku PN je nemocensky poistený, teda má aktívne zamestnanie.
- Nevykonáva počas PN žiadnu zárobkovú činnosť (okrem príjmov, ktoré nesúvisia s prácou).
- Nepoberá inú dávku ako nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok. Výnimkou je situácia, keď zamestnanec počas rodičovskej dovolenky zároveň pracuje.
Naopak, zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu, ak poberá súčasne materské, nemocenské alebo rodičovský príspevok, stal sa PN v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý bol odsúdený, poruší predpísaný liečebný režim, bez súhlasu lekára sa nezdržiava na určenom mieste, prípadne ak ide o sudcu Ústavného súdu SR, ktorému prináležia iné formy náhrady.
Ako sa príspevok vypláca?
Výška náhrady príjmu určená percentom z denného vymeriavacieho základu (DVZ). Počas prvého až tretieho dňa PN platí sadzba 25 percent DVZ, zatiaľ čo od štvrtého do desiateho dňa PN platí sadzba 55 percent DVZ. Sadzba potom môže byť ešte vyššia, konkrétne v dôsledku kolektívnej zmluvy. Horná hranica je v tomto prípade 80 percent.
No pokiaľ bola PN spôsobená alkoholom, drogami alebo inými návykovými látkami, zamestnancovi pripadá len polovica štandardnej náhrady.
Ako sme spomenuli, od 11. kalendárneho dňa trvania PN preberá povinnosť vyplácať náhradu mzdu, respektíve nemocenskú dávku, SP. Aj v tomto prípade platí, že zamestnanec musí byť uznaný za PN, nepoberá počas nej iný zárobok, v deň jej vzniku je nemocenský poistený (alebo mu plynie ochranná lehota) a nepoberá materské dávky.
Pokiaľ ide o ochrannú lehotu, tento pojem označuje obdobie po skončení nemocenského poistenia, napríklad v dôsledku ukončenia pracovného pomeru, počas ktorého má osoba ešte stále nárok na nemocenskú dávku.
Táto lehota bežne trvá 7 dní, no pokiaľ poistenie trvalo menej ako 7 dní, táto legota sa skracuje. Napríklad pri 2-dňovom trvaní poistenia platí 2-dňová ochranná lehota. Výnimkou sú tehotné ženy, ktoré majú ochrannú lehotu 8 mesiacov.
V prípade, že PN vznikne počas ochrannej lehoty, dávku vypláca SP od 1. dňa PN (nie zamestnávateľ), a to v sadzbe 25 percent DVZ od prvého do tretieho dňa a v sadzbe 55 percent od štvrtého dňa.
Čo presne je DVZ a ako sa počíta?
DVZ sa určuje ako súčet vymeriavacích základov za rozhodujúce obdobie vydelený počtom kalendárnych dní tohto obdobia. Rozhodujúce obdobie pritom závisí od toho, ako dlho je zamestnanec poistený.
Pokiaľ bol poistený aspoň 90 dní pred začiatkom PN a pracoval celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúcim obdobím je predošlý kalendárny rok. Ak pracoval kratšie, rozhodujúce obdobie trvá od vzniku poistenia do konca mesiaca pred PN. A pokiaľ poistenie trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie je od vzniku poistenia do dňa pred PN.
Aké sú konkrétne sumy?
Základom výpočtu je priemerná mesačná mzda spred dvoch rokov, teda za rok 2023, ktorá bola 1 430 eur. Maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) sa teda počíta takto:
- DVZmax = (2 x 1 430 x 12)/365 = 94,0273972602
Samozrejme, suma sa zaokrúhľuje, a to nasledovne:
- Pre nemocenské – 94,0274 eura
- Pre náhradu príjmu – 94,0273 eura
Z toho vyplýva, že počas prvého až tretieho dňa trvania PN pri sadzbe 25 precent DVZ dosahuje maximálna výška dávky 23,5068 eura denne. Následne sa sadzba zvyšuje na 55 percent, čím sa dostávame k sume 51,7157 eura na deň.
Ako požiadať o príspevok?
Od roku 2024 lekári vystavujú tzv. ePN, teda elektronickú PN. Tú zadávajú priamo do systému, ktorý je prepojený s SP a zamestnávateľom. Zamestnanec už nemusí nič fyzicky doručovať, vystavenie ePN sa automaticky považuje za žiadosť o vyplatenie náhrady a nemocenského.
Musí však telefonicky informovať svojho zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN. Samozrejme, následne je povinný dodržiavať liečebný režim a zdržiavať sa na určenom mieste.
Zamestnávateľ sa zase musí prihlásiť do svojho konta v systéme SP, konkrétne pod záložkou ePN, a poskytnúť číslo účtu zametsnanca, prípadne informáciu o vyplácaní v hotovosti, ďalej posledný deň, kedy zamestnanec pracoval, ako aj obdobie a výšku náhrady príjmu, najmä ak ide o úraz alebo chorobu z povolania.
