Štát v tomto roku potrebuje okresať deficit verejných financií. Snaží sa o to predovšetkým prostredníctvom konsolidácie, ktorá zahŕňa viacero prísnych opatrení. Smutným faktom však je, že väčšina z týchto opatrení má podobu nového či vyššieho daňového zaťaženia občanov, resp. firiem, živnostníkov aj bežných ľudí. Sám na sebe šetrí buď vôbec, alebo veľmi málo. A žiaľ, je dosť možné, že inak tomu nebude ani v prípade ďalšej konsolidácie.
Ako píšu Správy STVR, v rámci pripravovaného konsolidačného balíka sa na Slovensku črtá ďalšia významená zmena, a to zvýšenie dane z nehnuteľností. Opatrenie by sa pritom mohlo dotknúť úplne všetkých typov nehnuteľností, vrátane bytov, chát či komerčných priestorov. Peniaze získané z vyšších daní majú pomôcť mestám a obciam vyrovnať sa s rastúcimi finančnými problémami.
Vyššie dane celoplošne
Vyššie dane pritom nemajú platiť len na všetky typy nehnuteľností, ale aj po celom Slovensku, teda vo všetkých regiónoch – v mestách, obciach aj chatových oblastiach. Prvé príjmy z vyšších sadzieb by samosprávy údajne mohli pocítiť už v priebehu budúceho roka.
V súčasnosti zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) rokujú s Ministerstvom financií (MF) SR o konkrétnych podmienkach. Stále je však otázne, či sa stanoví jednotná základná sadzba dane za meter štvorcový (a ak áno, tak v akej výške), alebo sa zavedie iný systém výpočtu. Vieme len toľko, že dohoda má vzniknúť tak, aby sa celý návrh mohol prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, konkrétne počas májovej schôdze parlamentu.
Pokiaľ ide o presné účely finančných prostriedkov získaných z vyšších daní, mestám a obciam majú pomôcť vo vykonávaní základných funkcií, ktoré sú aktuálne ohrozené nedostatkom peňazí. Pre štátnu pokladnicu síce nemajú predstavovať zásadný príjem, avšak pre samosprávy môžu znamenať rozdiel v schopnosti zabezpečiť chod škôl, verejné služby či komunálnu údržbu.
Jozef Božik, predseda ZMOS, odhaduje, že nové opatrenie by mohlo samosprávam priniesť hneď niekoľko desiatok miliónov eur.
Predražia sa aj nájmy
K záležitosti sa vyjadrili aj analytici, podľa ktorých sa môže vyššia daň z nehnuteľností premietnuť do vyšších cien nájmov. Tento nárast však nemá byť katastrofálny. Podľa Vladimíra Kubrického z Realitnej únie SR by v praxi mohla mesačná suma nájmu v priemere stúpnuť len o 10 až 15 eur. Na druhú stranu – keď si to prepočítame na celý rok, dostaneme sa k sume 120 až 180 eur, čo pre domácnosti s nižšími príjmami môže predstavovať nadmerne zaťažujúci výdaj.
No ako sme spomenuli, zvýšenie daní je stále len predmetom plánu, nie platnej legislatívy. Stále ostáva vyriešiť množstvo dôležitých otázok, okrem spôsobu zdaňovania aj to, či budú vyššej dani podliehať aj rekreačné nehnuteľnosti, ako sú chaty či apartmány, kde nie je možné prihlásiť si trvalý pobyt. Konkrétne v tejto oblasti sa má uvažovať o výnimke.
Argumentom je, že tieto objekty sú často využívané len na súkromné účely. Zároveň však platí, že štát vie najjednoduchšie identifikovať typ bývania práve cez adresu trvalého pobytu. Zložitejšie kritériá by boli náročné na správu aj kontrolu.
Úpravu zákona o miestnych daniach by mali poslanci prerokovať už v máji. V prípade schválenia by nové sadzby začali platiť od začiatku budúceho roka.
Súčasná konsolidácia nebude stačiť
Z obsahu článku ste už zrejme pochytili, že tohtoročná konsolidácia nebude posledná. Presne tak – štát s uťahovaním opaskov neplánuje skončiť len-tak.
Dokonca sa predpokladá, že štátny rozpočet na rok 2026 prejde ešte väčšími úspornými opatreniami, než sa pôvodne očakávalo. Neraz to avizoval priamo minister Kamenický.
Minister pôvodne tvrdil, že v budúcom roku bude potrebné ušetriť sumu v rozmedzí 800- až 850-miliónov eur. Po novom sa však obáva, že táto suma bude napokon oveľa vyššia, možno až o ďalšie stovky miliónov eur. Taktiež zdôraznil, že nový konsolidačný balík bude zahŕňať opatrenia na strane príjmov aj výdavkov.
A to nie je všetko. Minister ďalej skonštatoval, že na stav verejných financií majú negatívny vplyv viaceré vonkajšie faktory. Tie pociťujeme veľmi silno, nakoľko Slovensko patrí medzi najviac otvorené ekonomiky. Problémom v tomto smere je hlavne Nemecko, ktorého ekonomika stagnuje.
Nemecko je jedným z najdôležitejších ekonomických partnerov Slovenska. Medzi našich hlavných obchodných partnerov patrí ako v oblasti importu (dovozu), tak aj v oblasti exportu (vývozu). Veľká časť slovenského exportu smeruje práve do Nemecka, pričom významný podiel tvoria automobilové a strojárske výrobky.
Jednou z najdôležitejších zložiek ekonomickej spolupráce Slovenska a Nemecka je automobilový priemysel – nemecké automobilky ako Volkswagen, Audi, Porsche a BMW zohrávajú významnú úlohu v slovenskom hospodárstve, pričom veľká časť ich produkcie v slovenských závodoch je určená na export do Nemecka. Taktiež stojí za zmienku, že nemecké firmy patria medzi najväčších zahraničných investorov na Slovensku (Volkswagen Slovakia, Continental, Siemens, Schaeffler a Bosch).
Ak sa ekonomická ekonomika dostane do stagnácie či dokonca recesie, ovplyvní to aj slovenský priemysel, najmä automobilový a strojársky sektor. To môže viesť k zníženiu exportu, rastu nezamestnanosti a obecnému spomaleniu ekonomického rastu krajiny.
Na riziko rastu nezamestnanosti upozornil aj ekonóm Ľuboš Pavelka. Konkrétne očakáva spomalenie tvorby nových pracovných miest. Hoci na trhu zostáva mnoho neobsadených pozícií, podniky pravdepodobne budú musieť znížiť produkciu, keďže klesá dopyt zo zahraničia. Pochopiteľne, to môže ovplyvniť aj celkovú spotrebu domácností.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
