Slovensko čelí bankrotu: Zverejnili desivé čísla, experti bijú na poplach

Slovensko musí do dvoch rokov nájsť viac ako 3 miliardy eur na zníženie deficitu. Opatrenia pravdepodobne pocítia domácnosti, podnikatelia aj verejná správa.

3 min
Mimoriadne, Slovensko
Zdroj: Getty Images/úprava redakcie
V skratke
  • Slovensko potrebuje do roku 2026 skonsolidovať rozpočet o 1,8 miliardy eur
  • Pokračovanie energetických dotácií by zvýšilo tlak na verejné financie o ďalšiu miliardu eur.
  • Opatrenia môžu zasiahnuť podnikateľov, domácnosti aj verejné investície

Ekonomická situácia Slovenska sa rapídne zhoršuje a vláda čelí alarmujúcim číslam. Najnovšie údaje Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) naznačujú, že splnenie plánovaného deficitu vo výške 3,7 % HDP v roku 2026 si vyžiada prijať konsolidačné opatrenia za 1,8 miliardy eur. To je však iba začiatok finančných problémov, ktorým štát čelí.

V tomto roku sa konsolidácia rozpočtu podarila vo výške 1,4 miliardy eur, no táto suma nestačí na pokrytie budúcich záväzkov a cieľov. Už pre budúci rok sa odhaduje, že reálny deficit by mohol dosiahnuť úroveň 4,8 % HDP, hoci plán vlády je 4,7 % HDP. Hoci sa rozdiel môže zdať zanedbateľný, v skutočnosti ide o stovky miliónov eur, ktoré budú v rozpočte chýbať.

Energetické dotácie situáciu ešte viac zhoršujú

Jedným z najväčších rizík je pokračovanie dotácií energií. Ak by vláda aj naďalej dotovala domácnostiam ceny plynu a tepla v rokoch 2026 a 2027, potrebovala by dodatočné zdroje vo výške ďalších približne 1 miliardy eur. Bez ďalších opatrení by táto situácia viedla k ešte výraznejšiemu rastu deficitu a nevyhnutným škrtom či zvýšeniu daní.

Pre vládu preto vzniká mimoriadne zložitá dilema. Pokračovanie energetických dotácií by síce zmiernilo tlak na domácnosti, avšak dramaticky by zvýšilo celkové náklady rozpočtu. Ich zrušenie alebo zníženie by zasiahlo obyvateľstvo priamo cez účty za energie, čo by znížilo životnú úroveň už aj tak ekonomicky oslabených domácností.

Podnikatelia sú na hrane, domácnosti cítia infláciu

Vysoké dane a odvody sú už teraz pre podnikateľský sektor veľkým bremenom. Slovenské firmy čelia jednému z najvyšších daňových a odvodových zaťažení v strednej Európe. Ďalšie zvýšenie daní by mohlo spôsobiť odchod firiem do zahraničia, a tým ešte viac oslabiť už aj tak krehkú slovenskú ekonomiku.

Situácia nie je priaznivá ani pre domácnosti. Inflácia dosiahla vo februári úroveň 4 %, pričom ceny potravín a služieb zostávajú vysoké. Ďalšie opatrenia vlády, ako napríklad zvýšenie daní alebo zníženie sociálnych dávok, by mohli znížiť životnú úroveň mnohých rodín, najmä tých, ktoré už dnes bojujú s vysokými cenami potravín či energií.

Čakajú nás bolestivé rozhodnutia

Slovensko čelí obdobiu náročných rozhodnutí, ktorých dopady sa dotknú každého občana. Vláda stojí pred neľahkou voľbou – zvyšovať dane podnikateľom, obmedziť sociálne výdavky alebo škrtať investície vo verejných službách.

Ak sa však konsolidačné opatrenia nenastavia správne, dopadnú najviac práve na tých, ktorí už teraz najviac trpia dôsledkami ekonomickej krízy. Situácia tak vyžaduje dôsledné zváženie všetkých možností, aby sa zabránilo ešte väčšiemu poškodeniu ekonomiky a životnej úrovne obyvateľov Slovenska.

Zdieľaj tento článok