Vláda oznámila, že aj v tomto roku pristúpi k výraznej konsolidácii verejných financií. Podľa rezortu financií ide najmä o reakciu na potrebu udržať rozpočtovú stabilitu a vyhnúť sa nadmernému zadlžovaniu. Finálne rozhodnutie o tom, aká suma sa vyškrtne, závisí od vývoja domácej ekonomiky, ako aj od kľúčových obchodných partnerov, najmä v Nemecku.
Prvé odhady hovoria o cieľovej úspore v rozmedzí 800 až 850 miliónov eur. Konkrétne opatrenia majú byť primárne zamerané na zníženie výdavkov verejnej správy, predovšetkým vo sfére mzdových nákladov, nákupov a dotácií. Kritici však upozorňujú, že jednotlivé koaličné návrhy prinášajú ďalšie nároky, ktoré môžu túto sumu zvýšiť a zmariť dosiahnutie cieľa.
Neistota v zdravotníctve a ďalšie výdavky
Jedným z ústredných bodov, kde podľa opozície vznikajú nové finančné záväzky, je zdravotníctvo. Spomína sa realizácia memoránd uzavretých s odborovými zväzmi, ktoré pre štátny rozpočet znamenajú viacročnú záťaž. Navyše, ak by došlo k legislatívnym zmenám v dĺžke pracovného času zdravotníkov, mohla by sa rozšíriť potreba ďalších zamestnancov a rast mzdových nákladov.
Návrhy podobného typu pritom nezostávajú len v zdravotníctve. Možné sociálne balíčky v podobe zníženia odvodov či zvýšenia dávok takisto narúšajú predpokladanú rezervu, ktorú si vláda pre tento rok vyčlenila na prípadné výkyvy vo výbere daní alebo mimoriadne energetické výdavky.
Varovanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sleduje vyššie než očakávané čerpanie rozpočtových prostriedkov. Vysvetľuje, že už teraz sa použili zdroje nad rámec plánovanej rezervy, čo spôsobuje tlak na zvýšenie schodku. K tomu sa pridáva pravdepodobný rast hrubého dlhu nad hranicu 60 percent HDP.
V takej situácii by sa Slovensko dostalo do piateho sankčného pásma tzv. dlhovej brzdy, čo znamená prísnejšie povinnosti pre vládu, napríklad návrh vyrovnaného rozpočtu na rok 2026. Kombinácia týchto faktorov môže limitovať flexibilitu kabinetu pri schvaľovaní ďalších výdavkových opatrení a nových programov.
Očakávaný scenár
Ak sa ekonomický rast v Nemecku a v iných krajinách spomalí, môže to negatívne ovplyvniť slovenský export a daňové príjmy. Pôvodne ministerstvo financií rátalo s tým, že rezerva je postačujúca na pokrytie krátkodobých rizík. Teraz sa ukazuje, že prakticky všetky prostriedky môžu byť vyčerpané skôr, než bude koniec roka.
Odborníci pritom nezriedka poukazujú na to, že realistický odhad pre hospodársky rast Slovenska môže byť okolo 1,8 percenta, zatiaľ čo výraznejšie oživenie na úrovni troch percent sa v dohľadnej dobe nepredpokladá. V dôsledku toho sa štát musí koncentrovať na selektívne reformy a prísnejšie nastavenie priorít. Výsledkom môže byť menej populárnych opatrení, no o to nevyhnutnejších z hľadiska makroekonomickej stability.
