Ľudstvo je prakticky neustále pod hrozbou rôznych ochorení, z ktorých mnohé môžu vyústiť aj do epidémie či pandémie. Niektoré hrozby sú teda vážnejšie viac, niektoré menej. A pri niektorých sa ešte úplne presne nevie. To je čiastočne prípad aj novej zdravotnej hrozby, ktorej Európa aktuálne čelí.
Ako informuje Startitup.sk, táto hrozba má podobu mykoplazmových infekcií, ktoré evidujú značný nárast. Počet pacientov trpiacich týmito infekciami sa zvýšil až štvornásobne, čo je priam alarmujúci vývoj.
Neprehliadnite
Mykoplazmy bežne spôsobujú len 10 percent všetkých dýchacích ochorení. Teraz ale toto percento stúpa, čo z nich robí významný problém. Štandardné antibiotiká totiž proti nim nezaberajú.
Ochorenie si dokonca už vyslúžilo aj prezývku – syndróm bielych pľúc – ktorá odkazuje na biele škvrny objavujúce sa na röntgenových snímkach pľúc. Medzi najviac ohrozené osoby patria deti a mladí dospelí. U tých infekcia často vyúsťuje do zápalu pľúc.
Ochorenie je ťažké identifikovať
Komplikácie však predstavuje aj diagnostika. Identifikácia mykoplazmových infekcií je zložitá, nakoľko ich príznaky sú podobné tým, ktoré sa vyskytujú pri bežných respiračných ochoreniach. To znamená značné riziko nepresnej diagnózy, a teda aj nesprávnej liečby, čo môže viesť k ďalším hrozbám.
MUDr. Anna Frogáčová, lekárka z levickej nemocnice, upozorňuje, že presná diagnostika je kľúčová pre úspešnú liečbu, pričom odporúča konzultácie s pneumológom, pokiaľ má osoba podozrenie na mykoplazmovú infekciu.
Mykoplazmy patria medzi najzákernejšie mikroorganizmy, ktoré môžu napadnúť naše dýchacie cesty. Baktérie sú veľmi malé, ale náramne prispôsobivé, čo im umožňuje efektívne obchádzať bezpečnostné bariéry imunitného systému. Taktiež nemajú bunkovú stenu, čo ich robí odolnými voči bežným antibiotikám. Sú častou príčinou zápalu pľúc a bronchitídy.
Okrem mykoplazmov predstavujú hrozbu aj pľúcne chlamýdie, čo sú baktérie fungujúce ako parazity, ktoré sa množia priamo v bunkách hostiteľa. Tento proces zvyknú sprevádzať horúčky, kašeľ a problémy s dýchaním.
Mykoplazmy sa šíria vzduchom alebo priamym kontaktom, takže sa najčastejšie vyskytujú v miestach s vysokou koncentráciou ľudí, vrátane škôl a škôlok. No hoci sú najviac ohrozené deti vo veku od 5 do 17 rokov, nakaziť sa môže ktokoľvek. Stojí za zmienku, že choroba sa prenáša aj kvapôčkami (pri kašli).
Ako prebieha liečba?
Petr Smejkal, pražský epidemiológ, zdôrazňuje, že kľúčová je včasná diagnostika a nasadenie špeciálnych antibiotík, keďže bežné antibiotiká sú proti mykoplazmám neúčinné.
Odborníci však varujú, že nedisciplinované užívanie predpísaných liekov môže liečbu predĺžiť. Podľa MUDr. Frogáčovej je dôležité dodržiavať pokyny lekára a absolvovať kompletnú liečbu, aby sa zamedzilo komplikáciám.
Žiaľ, v súčasnosti proti mykoplazmám neexistuje žiadna efektívna vakcína. Dá sa však posilniť prevencia, a to pomocou udržiavania dostatočnej hygieny a vyhýbania sa rizikovým prostrediam.
Prečo sú mykoplazmy také nebezpečné?
Ako sme spomenuli, mykoplazmy patria medzi najmenšie baktérie a vynikajú tým, že nemajú bunkovú stenu. Táto vlastnosť im umožňuje meniť tvar a prispôsobovať sa prostrediu. Navyše sa dokážu schovať do buniek hostiteľa, kde prežívajú dlhodobo, čím sa vyhýbajú imunitnej odpovedi tela.
Vedci identifikovali viac než 200 druhov mykoplaziem, no len niektoré sú škodlivé pre ľudí. Najnebezpečnejší je druh Mycoplasma pneumoniae, ktorý spôsobuje špecifický zápal pľúc. Choroba sa vyvíja pomaly – od nakazenia po prvé príznaky môže uplynúť až 21 dní.
