Štát sa rozhodol, že v budúcom roku bude výrazne šetriť a zároveň zvyšovať príjmy svojej kasy. Docieliť to chce konsolidačný balíkom, ktorý nedávno schválil. Už dávnejšie sa pritom objavili hojné debaty o tom, že snaha znížiť finančný deficit pripadne hlavne na plecia bežných ľudí, čiže občanov. Teraz to však vyzerá, že opasky si utiahne aj vláda. Vyplýva to z novo schváleného návrhu rozpočtu, informuje Spravodajský portál RTVS.
Ministri rezortov v reakcii na tento návrh uviedli, že budú musieť ako viac šetriť, tak aj prepúšťať zamestnancov. Druhé opatrenie sa týka napríklad rezortu informatizácie, ktorý má prísť o desiatky ľudí. Opasky si však neutiahnu úplne všetky ministerstvá.
To podľa ministrov čaká viaceré rezorty, vrátane rezortu poľnohospodárstva a rezortu spravodlivosti. Boris Susko (Smer-SD) šéf druhého zmieneného ministerstva, podľa všetkého z nového rozpočtu nadšený nie je, no pozitívne vníma navýšenie až 30-miliónov eur pre zamestnancov súdov.
Susko skonštatoval, že ministerstvo si uvedomuje vážnosť podmienok v rámci štátneho rozpočtu, a teda ráta s tým, že sa bude musieť do určitej miery uskromniť.
Štát má nový rozpočet
Ako bolo spomenuté, zmeny na ministerstvách podnietilo schválenie návrhu rozpočtu na roky 2025 až 2027. Očakáva sa, že vďaka aktualizovanému plánu hospodárenia sa v budúcom roku podarí znížiť deficit verejných financií na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2026 má klesnúť na 3,7 percenta HDP a v roku 2027 len na 3 percentá HDP.
Podľa rezortu financií dopadne hospodárenie verejnej správy v tomto roku lepšie, než ako udáva schválený rozpočet, a to približne o 250-miliónov eur, resp. 0,2 percenta HDP. Schodok by tak mal dosiahnuť 7,6-miliardy eur alebo 5,8 percenta HDP. Pôvodne sa rátalo so schodkom vo výške 6 percent HDP.
Pokiaľ o príjmy verejnej správy, tie by sa mali v budúcom roku vyšplhať na 59,9-miliardy eur alebo 42,8 percenta HDP. Naopak výdavky by mali dosiahnuť 66,5-miliardy eur, čo je ekvivalent 47,5 percent HDP.
Späť k dopadom na jednotlivé rezorty, na rozdiel od Suska sa nemá veľmi na čo sťažovať Erik Tomáš (Hlas-SD), minister práce. Prehlásil, že jeho rezort má v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtom k dispozícii o 250-miliónov eur viac, k čomu dodal že z tejto sumy pôjdu peniaze najmä do rúk ľudí odkázaných na sociálne služby, ako aj to, že o necelé dva roky by mala vstúpiť do platnosti reforma týkajúca sa financovania sociálnych služieb, a to v hodnote stoviek miliónov eur. Táto reforma je naviazaná na plán obnovy.
Tešiť sa môže aj zmienený novovzniknutý úrad pre plán obnovy. Toho sa nedotknú ani finančné škrty, ani prepúšťanie. Peter Kmec (Hlas-SD), podpredseda vlády pre plán obnovy, vysvetlil, že by malo byť vyčlenených približne 97-miliónov eur na podporu vedy, výskumu a inovácií zo štátneho rozpočtu ako doplnok k plánu obnovy a odolnosti.
Vyššia DPH, drahšie energie a transakčná daň
Pokiaľ ide o vplyv konsolidačného balíku na občanov, tí ho pocítia predovšetkým vo forme vyššej základnej sadzbe dane z pridanej hodnoty (DPH). Tá sa totiž od budúceho roka zdvihne zo súčasných 20 percent na 23 percent. Väčšina tovarov a služieb tak bude od januára citeľne drahšia. Stojí za zmienku, že štát taktiež okresal zníženú sadzbu DPH, konkrétne z 10 percent na 5 percent. Tá bude platiť napríklad pre základné potraviny, avšak momentálne do tejto kategórie spadá relatívne málo položiek.
Zdražieť by potom mali aj energie. Už dlhšie sa hovorí o konci plošného dotovania, čo slovenské domácnosti pocítia najmä na faktúrach za plyn. Najviac si budú priplácať odoberatelia tarify D3, ktorá zahŕňa využívanie plynu na vykurovanie, varenie a ohrev vody. Mesačne by mali ich náklady v tomto smere stúpnuť o približne 38 eur, ročne asi o 456 eur. Vyplýva to z výpočtov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Čo sa týka transakčnej dane, tú budú platiť právnické osoby, a to z každej učinenej elektronickej transakcie. Sadzba tejto dane je nastavená na 0,4 percenta z každej odoslanej sumy, nikdy sa však neodvedie viac ako 40 eur. Sadzba potom bude platiť aj pre výbery z bankomatov, a to vo výške 0,8 percenta. V tomto prípade už štát nenastavil maximálny limit odvodu.
Podrobnejšie sme sa náležitostiam transakčnej dane venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
